Luxusné apartmány v bývalej raketovej základni: Boháči sa pripravujú na kolaps západnej civilizácie

, The New Yorker Foto:SITA/AP;survivalcondo.com

Podľa reportáže týždenníka The New Yorker sa dramaticky dvíha počet bohatých Američanov, ktorí sa aktívne chystajú na mohutné spoločenské otrasy. Pripravujú s na časy, kedy bude lepšie, ak sa „zdekujú“ niekam do úkrytu.

Reportér The New Yorker navštívil luxusné bunkre v Kansase i vzdialené útočisko na Novom Zélande vybavené heliportmi, zásobami potravín, nezávislými energetickými zdrojmi aj zubárskymi kreslami. V niektorých by človek býval hneď, v iných radšej len v stave najvyššej núdze.

Mnohí analytici poukazujú na skutočnosť, že so západným svetom niečo nebude v poriadku, ak vyhral Donald Trump, voliči si vybrali Brexit, rastie popularita politikov typu Marianne Le Penovej. The New Yorker ale ponúka pohľad z opačnej strany, úspešní multimilionári a miliardári nereagujú na rastúcu úzkosť snahou urobiť niečo pre zvrátenie tohto stavu, radšej chcú byť pripravení na okamih, kedy sa to všetko naozaj zosype.

Istý tridsaťtriročný spoluzakladateľ a generálny riaditeľ známej firmy, ktorej hodnota sa odhaduje na šesťsto miliónov dolárov, bol krátkozraký. V novembri 2015 si vybavil laserovú operáciu očí. Podstúpil ju nie kvôli pohodliu alebo vzhľadu. Bolo to skôr z dôvodu, o ktorom veľmi nehovorí. Dúfa, že mu to pomôže zlepšiť šance na prežitie katastrofy, či už prírodnej alebo umelej."V prípade, že svet skončí, ale nie len v takom prípade, budem mať problémy dostať ku kontaktným šošovkám, alebo k okuliarom. Mal by som obrovský hendikep, bez nich som v predli." Pritom ale nehovorí o konkrétnej hrozbe ako je zemetrasenie, pandémia, či nejaká bomba. Hovorí o "dočasnom kolapse vlády a jej štruktúr". "Mám niekoľko motocyklov, mnoho zbraní a munície, jedla. Počítam s tým, že takto môžem nejaký čas prežiť vo svojom dome."

Príprava na apokalypsu nie je nový fenomén, ale doteraz to bola doména skôr čudákov považovaných za bláznov a náboženských blúznivcov. Dnes sa ale medzi nich radia aj racionálne uvažujúci majitelia internetových firiem a finanční makléri. Patrí k nim aj štyridsaťročný bývalý manažér Facebooku, ktorý si zakúpil pozemky na ostrove pri americkom tichomorskom pobreží a plánuje na nich vybudovať budúcu základňu.

Priniesol tam niekoľko generátorov, solárnych panelov aj tisíce nábojov. Chce vybudovať útočisko, ktoré by bolo ďaleko od miest, ale nie úplne izolované. "Potrebujete len niekoľko vecí, ktoré vám pomôžu prečkať apokalypsu. Myslím, že ľudia, ktorí chápu, ako spoločnosť v skutočnosti funguje, cítia, že v tejto chvíli sa pohybujeme na naozaj tenkom kultúrnom ľade."

V súkromných skupinách na Facebooku, si boháči vymieňajú tipy na plynové masky, bunkre a umiestnenia v bezpečí pred dôsledkami zmeny klímy. "Mám stále plne natankovaný vrtuľník a vo svojom podzemnom bunkri prúdi vzduch filtračným systémom. Mnoho mojich priateľov vlastní zbrane a motocykle aj zlaté mince. Už sa to nepovažuje za nič zvláštne, už nie."

Cez nové technológie sa snažíme byť spolu v dobrom aj zlom. Boli sme však už aj svedkami toho, ako môžu sociálne médiá zväčšiť strach verejnosti. Jednoduchšie ľudia podľahnú panike, keď sú spolu. Internet tomu napomáha, hoci na druhej strane upozorňuje aj na novo vznikajúce riziká. Dávno pred tým, ako sa finančná kríza dostala na titulné stránky novín, jej príznaky sa objavili v internetových komentároch. "Ľudia si začali šepkať o hypotékach aj študentskom dlhu. Obávali sa dlhu všeobecne. Rozmohli sa statusy, že to je príliš dobré, aby to bola pravda. Cítili, že niečo nie je v poriadku. Samozrejme, objavujú sa aj falošné správy, ale všeobecne si myslím, že sa to celkom dobre rozchádza s verejnou mienkou. Keď hovoríme o kolapse viery, na sociálnych sieťach sa to objaví najskôr. To môže inšpirovať k radikálnej zmene k optimizmu, napríklad si necháte zmraziť svoje telo v okamihu smrti v nádeji, že veda časom pokročí. Alebo k čiernym scenárom. Môj súčasný stav mysle osciluje medzi optimizmom a čírou hrôzou," opisuje jeden z manažérov. 

Ďalší štyridsaťštyriročný výkonný riaditeľ fondu rizikového kapitálu hovorí o tom, že nie len zlaté mince, v záložných plánoch sa objavujú aj zásoby Bitcoinov a inej kryptomeny. "Budem úprimný, mám nejaké nehnuteľnosti pre generovanie pasívneho príjmu, ale je to aj miesto, kde máme trvanlivé potraviny, aby sme tak trochu boli pripravení na teroristický scenár. Nedajbože ak by vypukla občianska vojna alebo obrie zemetrasenie, chceme byť pripravení.“ Lenže takéto prípravy a skladovanie potrieb na prežitie podľa neho nestačí. "Čo keď niekto príde a vezme nám to? Chcem ochrániť svoju ženu a dcéru, ale nemám zbrane. Vzal som si školenie v lukostreľbe."

Prieskum National Geographic zistil, že štyridsať percent Američanov verí, že zásobiť sa potravinami, alebo vybudovanie protileteckého krytu, je  múdrejšie rozhodnutie, než investície do dôchodkového fondu. V podstate však ide o to, že bohatí a úspešní Američania sa obávajú, že sa nich zvyšok spoločnosti vrhne. V Silicon Valley kvôli tomu, že sú tvorcovia technologických vymožeností, ktoré ľudí pripravujú o prácu aj zmysel života. Na Wall Street zase predovšetkým kvôli obrovskej majetkovej priepasti medzi nimi a zvyškom spoločnosti. Iní jednoducho vidia, do akej miery sme sa stali závislými na technológiách, ktoré sú však zraniteľné, ako to ukazujú stále častejšie a úspešnejšie útoky hackerov.

"Dodávky potravín závisia od GPS, logistiky a predpovede počasia, a toto všetko zase závisí na internete a ten zase na systéme, ktorý spravuje internetové domény. Preberajte si jeden rizikový faktor za druhým, priznajte si, že existujú mnohé, o ktorých ani nevieme. A opýtajte sa, aká je šanca, že sa v nasledujúcich desiatich rokoch niečo stane. Alebo otázku otočte: aká je vlastne šanca, že sa v najbližších päťdesiatich rokoch nič hrozné nestane?" Pýta sa anonymne jeden z výkonných riaditeľov veľkej technologickej spoločnosti. Niektoré zdroje sú v texte anonymné okrem iného preto, že sú ochotné ukázať reportérovi svoje opevnené útočisko .

Jeden z oslovených dostal nápad na projekt asi pred desiatimi rokmi, keď si prečítal, že federálna vláda investuje do plánov pre prípad katastrofy, ktorý odstavila po skončení studenej vojny. Po útokoch z 11. septembra sa Bushova administratíva rozhodla pre kontinuitu vládneho plánu, prepravila vybraných federálnych pracovníkov do vybudovaných pevností, kde po rokoch nečinnosti, museli obmeniť počítače a iné zastarané zariadenia. Počas Busha sa každoročne usporiadali vládne cvičenia, keď sa simulovali nielen hurikány, ale aj improvizované jadrové výbuchy, zemetrasenia a kybernetické útoky.

Okrem reportážnych vstupov z odľahlých kútov v USA a Tichomorí, článku dominuje vtieravá otázka. Zdá sa, ako by to zbohatlícke elity vzdali, a namiesto snahy o nápravu spoločnosti, už mysleli iba na to, ako si zachrániť kožu a včas sa stiahnuť do bezpečia.

Počty apokalyptikov samozrejme nemožno presne kvantifikovať, ale manažéri hovoria s reportérom opakovane o tom, že vo svojich spoločenských kruhoch je dnes bežne diskutovanou témou stratégia prežitia po blížiacom sa kolapse. Veta v zmysle "chystám sa kúpiť dom na Novom Zélande" je vlastne kódovaným prihlásením sa do klubu, niečo ako slobodomurárske poklepanie. Za prvých desať mesiacov roku 2016 skúpili cudzinci na odľahlom Novom Zélande takmer štyritisíc kilometrov štvorcových pozemkov. To je štyrikrát viac ako rok predtým. Je to miesto, kde vlny mora obmývajú breh. Jeden z respondentov roztiahol ruky, otočil sa a usmial. "Myslím si, že je to miesto, kde budem žiť v budúcnosti. Prvýkrát po niekoľkých týždňoch až mesiacoch som nepremýšľal o Trumpovi. Dokonca som takmer vôbec nemusel premýšľať.“

 

Súvisiace články

Aktuálne správy