oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA/AP
Milton Friedman sa mýlil vo svojej teórii dlhodobého príjmu. Teória tvrdí, že naša spotreba nie je výraznejšie ovplyvnená tým, aký je náš súčasný príjem. Namiesto toho zvažujeme najmä to, koľko budeme zarábať po celý náš život.
Ak sa mýlite, tak sa mýlite a nezáleží na tom, akou preslávenou osobnosťou ste. Albert Einstein sa mýlil ohľadom kvantovej mechaniky, Linus Pauling ohľadom štruktúry DNA. V oboch prípadoch vedci svoju chybu rýchlo pochopili. Ekonómovia sa ale realite stále úporne bránia.
Ekonomické modely sú dnes veľmi zložité, stále sa ale často opierajú o Friedmanove myšlienky. Ak napríklad náhle stratíme zamestnanie, na nákupy si požičiame, pretože náš dlhodobý výhľad to výrazne neovplyvní. Ak dostaneme nejaký jednorazový príjem, neminieme ho a naopak ho dáme do banky. Inak povedané, svoju spotrebu zmeníme iba v prípade, keď sa zmení výhľad týkajúci sa našich dlhodobých príjmov. Ak by táto teória bola správna, nemali by sme toho veľa očakávať od fiškálnej stimulácie, pretože tá by viedla len k prechodnému zvýšeniu príjmov.
Môj profesor ekonómie Friedmanovej teórii veril ako nespochybniteľnej pravde. To ale bohužiaľ môže mať vážne dôsledky. Fakty totiž napríklad ukazujú, že ak ľudia dostanú nejaký nečakaný príjem, zvyčajne ho okamžite utratia. Keď naopak chceme krátkodobý výpadok príjmov preklenúť úverom, narážame na to, že často nie sme schopní pôžičku získať. Niektorí ekonómovia to považujú za detail, ktorý na Friedmanovu teórii veľa nemení. Avšak nová štúdia od Petera Ganonga a Pascala Noela ukazuje, že správanie spotrebiteľov je na krátkodobom uvažovaní skutočne založené oveľa viac, než počítajú naše ekonomické modely.
Spomenutí ekonómovia analyzovali pohyby na účtoch ľudí, ktorí dostávali podporu v nezamestnanosti (dáta boli samozrejme anonymné). Cieľom bolo zistiť, ako sa menia výdavky spotrebiteľov, keď začali podporu dostávať a keď ju stratili. Prvé zistenie veľmi prekvapivé nie je. Keď prídeme o prácu, začneme míňať menej. To je v súlade s tým, že prístup k pôžičkám nie je tak hladký, ako sa niekedy predpokladá. Počas poberania podpory v nezamestnanosti potom dochádza k ďalšiemu poklesu výdavkov, ale ani to nie je nijako zvlášť prekvapujúce. Precitneme, až vo chvíli, keď o podporu prídeme. Potom totiž dochádza k ďalšiemu prudkému poklesu výdavkov, ktorý je vyšší ako ten, ktorý nastáva, keď prídeme o zamestnanie.
Takéto správanie je možné, pomocou bežne používaných teórií, vysvetliť len ťažko. Veď od začiatku presne vieme, kedy nám podpora v nezamestnanosti skončí. Je preto záhadou, prečo od začiatku neznížime svoje výdavky a nezvýšime svoje úspory. Z nejakého dôvodu je naše správanie veľmi krátkodobé, svoju spotrebu obmedzíme, až keď peniaze skutočne prestanú chodiť. To znamená, že Friedmanova teória nepotrebuje mierne úpravy, ale totálnu rekonštrukciu. Aj preto, že značne podceňuje potenciál fiškálnej stimulácie a ďalších politík, ktoré zvyšujú naše krátkodobé príjmy.
Autorom je ekonóm Noah Smith.
