oPeniazoch.sk, weforum.org Foto: thinkstock
Mnohí kritizujú a stavajú sa proti myšlienke globalizácie. Tvrdia, že z nej má osoh len hŕstka ľudí, zatiaľ čo ostatní na ňu doplácajú. Ak ale pripustíme možnosť upustenia od globalizácie, samotná existencia medzinárodnej agendy sa ocitne v ohrození.
Rastúce geopolitické riziko, teda zjavný vzostup populistických politikov, vrátane Brexitu, spolu s aktuálnym ekonomickým protivetrom v podobe napríklad stagnujúceho globálneho tempa rastu a pretrvávajúcej nezamestnanosti, nás dostávajú do bodu, kedy by sme mali prehodnotiť dôsledky globalizácie.
Podľa ekonomickej teórie, čistá forma globalizácie by mohla byť prospešná pre spoločnú prosperitu. V podstate ale možno povedať, že nie samotná myšlienka globalizácie je problematická, skôr jej realizácia.
Dve sily oslabujúce globalizáciu
Základnou otázkou v tejto diskusii je, či globalizovaný systém (otvorené trhy, voľný pohyb kapitálu a pracovných síl) môže byť vôbec realizovaný v praxi. Odpoveďou je, že vytvorenie čistejšej a účinnejšej formy globalizácie bude ťažké, ak politici nedokážu prekročiť svoj tieň v dvoch základných prístupoch, ktoré oslabujú vplyv globalizácie. Je to krátkozrakosť a mentalita nulového súčtu.
Pokiaľ ide o krátkozrakosť, politici dostávajú do mŕtveho uhlu skutočné náklady a dôsledky politických rozhodnutí, ktoré dnes robia. Chcú si získať voliča, túžia po volebnom víťazstve, radi by aj naďalej zostali v úrade, a tak sa uchýlia k mentalite s nulovým súčtom. K myšlienke, že v kľúčových politických rozhodnutiach a praktickej realizácii, sú jednotlivé národy definované buď ako víťazi, alebo porazení.
Devastujúci vplyv anti-globalizácie
Nielen, že obe tieto charakteristiky krivia tvorbu politiky, ale aj znižujú účinnosť problematiky globalizácie. Majú vplyv na voľný obchod (tovar a služby), cezhraničný kapitál a pracovný trh.
Zoberme si napríklad obchodné iniciatívy, ktoré dnes účinne dokážu podkopávať globalizáciu. Sú to multimiliardové ochranárske programy, ako napríklad Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (približne 60 miliárd eur ročne) alebo poľnohospodárske dotácie v Spojených štátoch (zhruba 20 miliárd ročne). Podpora domácich výrobcov na úkor rozvíjajúcich sa ekonomík. Takéto nekalé obchodné praktiky nie sú iba v protiklade k ideálom globalizácie, ale majú tiež zničujúci vplyv na príjmy a životnú úroveň poľnohospodárov v Južnej Amerike, Afrike a Ázii, ktorí nie sú schopní konkurovať dotovaným súperom zo Západu.
Výsledkom je dramatický pokles vo výške výnosov z obchodovania, peniaze toľko potrebné na investície do infraštruktúry, vzdelávania a ďalších verejných statkov. A to má za následok spomalenie rastu v celom rozvojovom svete, ktorý je domovom pre viac ako 80 % svetovej populácie.
Protekcionizmus na vzostupe
Všeobecne sa dá povedať, že protekcionizmus je na vzostupe. Ešte v roku 2015, G20 na čele s USA, zaviedli 644 diskriminačných obchodných opatrení na ostatné krajiny, píše sa v správe Global Trade Alert. V dôsledku intenzívnych kapitálových kontrol bánk, sa obmedzil cezhraničný tok kapitálu.Medzinárodné pôžičky, merané cezhraničnými bankovými pohľadávkami v Banke pre medzinárodné platby, sú od roku 2014 nižšie o skoro 2,6 bilióna dolárov, čo predstavuje pokles o takmer 10 %. Navyše podľa Institute of International Finance, v roku 2015 odtieklo z rozvíjajúcich sa trhov okolo 548 miliárd dolárov, čo je najväčší odliv od roku 1988.
Nezamýšľané dôsledky
Tieto obchodné politiky sú krátkozraké v tom, že ich tvorcovia akoby zabúdali na skutočnosť, že obchodné politiky, ktoré dnes implementujú, majú enormné náklady a to bude mať v budúcnosti dôsledky na ich vlastné ekonomiky. Inak povedané, obchodné politiky zavádzané na Západe vytvárajú ekonomickú a politickú nestabilitu na inom mieste, a táto neistota je kolískou pre ďalšiu vlnu migrantov (ekonomických a politických) do rozvinutého Západu.
Už dnes globálna migrácia dosiahla historické maximá, približne 60 miliónov ľudí je vyhnaných vojnou či prenasledovaním, do Európy v roku 2015 prišlo viac než 750 000 migrantov.
To čo sa nám kríza globálnej migrácie snaží povedať je, že v skutočnom globalizovanom svete, musia tvorcovia politík plne oceniť základné efekty, ktoré obchodná politika má na ekonomické a politické pozdvihnutie celého zvyšku sveta. Ale rovnako tak dôležité je, aby globálni tvorcovia politík dokázali rozpoznať účinky druhého rádu a externalít, ktoré sa odrážajú späť do ich vlastných ekonomík vo forme výtržníctva a rastúcej masovej migrácie. To, čo sa deje tu, má podľa všetkého často negatívny dôsledok niekde inde. V rovnakom duchu, čo sa stane tam, bude aj nás stále viac ovplyvňovať.
Skutočná globalizácia
Ak chceme dosiahnuť formu globalizácie, ktorá nám prinesie výsledky, vyžaduje si to zmeny, ktoré bude veľmi ťažké zaviesť. V dnešnej podobe globalizácie nie je nikto zodpovedný za "globálne" hospodárske záujmy. Namiesto toho sú tu svetoví lídri, ktorí majú motiváciu a svojich voličov v jednotlivých krajinách.
Ak chceme prekonať problémy vlastných záujmov a dať efektívnej globalizácii príležitosť, národné vlády musia uznať skutočnú moc a autoritu globálnych inštitúcií. Samozrejme už dnes sú medzinárodné organizácia poverené riadením kľúčových princípov globalizácie. Napríklad Svetová obchodná organizácia má dozor nad obchodom a Medzinárodný menový fond dohľad nad medzinárodným tokom kapitálu. Ale aj tieto inštitúcie sa riadia politickým programom národných vlád, čo do určitej miery bráni presadzovaniu skutočne globálnej agendy, z ktorej by ťažili všetci. Tieto orgány musia byť schopné regulovať tok kapitálu, pracovnej sily, tovarov a služieb. Dovtedy, kým si jednotlivé štáty zachovajú dnešné právomoci, bude globalizácia stále nedokonalá, až nakoniec úplne zlyhá. Preto ak sa povie globalizácia, malo by to znamenať všetko alebo nič.
