Ďalšie experimenty so základným príjmom: Kapitalistický systém musí byť modifikovaný, inak tu máme kolaps

, New York Times Foto: thinkstock

Ak prínosy nebudú rozdelené spravodlivejšie, porastie riziko, že padnú inštitúcie, na ktorých stojí ekonomická politika už od druhej svetovej vojny.

Fínskej Oulu by si určite nikto nepomýlil so Silicon Valley. Nachádza sa len 100 míľ pod polárnym kruhom a skôr by sme čakali, že bude strediskom lovcov sobov ako technologických spoločností. Napriek tomu je toto mesto skutočne centrom bezdrôtovej komunikácie a má veľké plány v oblasti inovácií. Nájdeme v ňom tisíce technických odborníkov, mnohí z nich predtým pracovali v spoločnosti Nokia, ktorá bývala synonymom mobilných telefónov. Všetko by teda nahrávalo podnikateľom, ktorí by chceli technologických expertov využiť, avšak v ceste im stále stojí jedna veľká prekážka. Tou je štedrý systém sociálnej podpory.

Ľudia bez zamestnania si vo Fínsku väčšinou nemôžu zarábať bez toho, aby stratili podporu v nezamestnanosti. Pre bývalých zamestnancov Nokie je potom často výhodnejšie poberať peniaze od vlády, ako riskovať v nejakej novej technologickej spoločnosti. Fínska vláda sa to teraz snaží zmeniť a rozbieha experiment so všeobecným základným príjmom.

Vláda chce na začiatku tohto roka náhodne vybrať asi 2 000 nezamestnaných zo všetkých vrstiev spoločnosti. Tí automaticky dostanú podporu bez toho, aby museli prechádzať akýmkoľvek byrokratickým procesom. Podporu navyše neovplyvní ani to, či si zaistí nejaký vedľajší príjem.

Celý pokus bude trvať dva roky a jeho výsledky môžu ovplyvniť sociálnu politiku ďaleko za hranicami Fínska. Vlády po celom svete totiž hľadajú spôsob, ako pomôcť nezamestnaným ľuďom, proti ktorým stojí globálny obchod a automatizácie výroby. Jedným z riešení môže byť práve základný príjem. Úvahy o ňom sú ale zatiaľ v ranej fáze a nikde nie je táto myšlienka úplne zavedená do praxe.

Bude si prácu hľadať viac ľudí? Koľko ľudí prestane úplne pracovať a minú svoje peniaze za vodku? Budú ľudia namiesto trávenia času na úrade práce študovať a získavať kvalifikáciu, ktorá im zaistí lepšiu pozíciu na trhu práce?

Politici sa po celé generácie snažili dosiahnuť magický cieľ zvaný plná zamestnanosť. Tradičný systém sociálnej podpory bol navrhnutý tak, že zodpovedal cyklickej povahe ekonomického vývoja. O základnom príjme sa ale začalo uvažovať preto, že trh práce sa od základov zmenil a plná zamestnanosť sa stala obyčajnou rozprávkou. Výrobu totiž stále viac ovládajú a zaisťujú roboti, ktorí nahrádzajú ľudí. Základný príjem by tak mohol byť dobrým nástrojom v čase, keď dopyt po ľudskej práci bude dlhodobo v útlme. Utopisti snívajú o tom, že by tento príjem ľuďom umožnil skončiť s úmornú prácou v reštauráciách rýchleho občerstvenia a podobne. Iní ho vnímajú ako páku, vďaka ktorej vzrastie vyjednávacia sila zamestnancov, a tí budú schopní dosiahnuť vyššie mzdy.

Zástanca základného príjmu ale nájdeme aj v radoch libertariáni. Tí ho považujú za cestu k zmenšeniu vládneho sektora. Vďaka nemu by totiž podľa ich názoru došlo ku konsolidácii rôznych programov sociálnej podpory. A liberáli zase považujú za pozitívne to, že všetci dostanú rovnakú sumu a nikto nebude diskriminovaný. Napriek tomu je ale mnoho krajín, ktoré o ničom podobnom neuvažujú. Príčina spočíva v nákladoch spojených s novým systémom. Keby napríklad v Spojených štátoch dostával každý ročne 10 000 dolárov, celkové výdavky by boli trikrát vyššie ako súčasné výdavky na sociálnu podporu. Olli Kangas, ktorý pracuje pre fínsku vládu, hovorí, že podľa niektorých ľudí je základný príjem cestou do pekla, podľa iných ide naopak o riešenie všetkých možných problémov. On sám však dúfa, že fínsky experiment pomôže vyjasniť niektoré nezodpovedané otázky.

 


Základný príjem
Výraz, ktorý môže znamenať viac vecí, majú ale jeden spoločný rys. Všetci ľudia v spoločnosti dostávajú od vlády pravidelný príjem bez ohľadu na ich ďalšie príjmy alebo na to, či sú zamestnaní. Vyplácaná suma by mala zabezpečiť nákup potravín a bývania. Vo Švajčiarsku bol tento model voličmi odmietnutý, avšak vo Francúzsku bol schválený návrh na testovací experiment so základným príjmom. Uvažuje o ňom aj indická vláda, ktorá by ho rada použila v boji proti chudobe. Aj v Kalifornii prebehne projekt, v rámci ktorého by malo 100 rodín dostávať 1 000 až 2 000 dolárov mesačne.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy