oPeniazoch.sk, Financial Times;patria Foto TASR/AP
Tesne pred Štedrým dňom si mohla dvojica európskych bánk odfúknuť. Pokuty a náhrady škôd sa im znížili . I tak rádovo miliardy eur majú pomôcť zmazať hriechy z obdobia pred veľkou finančnou krízou v roku 2008.
Deutsche Bank a Credit Suisse sa previnili podľa amerického ministerstva financií pri predaji cenných papierov podložených bezcennými hypotékami. Naopak do problémov sa dostáva Barclays, ktorá sa s americkými úradmi nedohodla. Zobrali si ju preto na mušku federálni žalobcovia. A čo Monte dei Paschi? V noci na piatok 23. decembra sa talianska vláda rozhodla, že ju zachráni.
Kameň zo srdca musel spadnúť predovšetkým vedeniu Deutsche Bank. Akcie nemeckej banky zažívali krušné chvíle po tom, čo si v septembri americkí regulátori kvôli dnes takmer urovnanému sporu žiadali 14 miliárd dolárov. Po prepade cien akcií na dvadsaťročné minimá, k čomu vtedy prispeli aj výroky nemeckej vlády o tom, že sa banku rozhodne nechystá zachraňovať, sa trhová kapitalizácia Deutsche Bank pohybovala len ľahko nad sumou požadovanou regulátormi. Pokuta tak mohla byť potenciálne likvidačná. Už vtedy však vedenie banky tvrdilo, že tak vysokú sumu nemieni zaplatiť.
DB je príliš veľká, jej systémový význam mohol po troch mesiacoch vyjednávania regulátor obmäkčiť. Banka nakoniec bude musieť zaplatiť 3,1 miliardy amerických dolárov ako pokutu a ďalších 4,1 miliardy ako náhradu škody svojim zákazníkom. Túto sumu banka vyplatí postupne. Deutsche pred niekoľkými mesiacmi tiež urovnala spor týkajúci sa manipulácie cien futures kontraktov na striebro. Podobným obvineniam teraz na základe materiálov zverejnených Deutsche Bank čelia ďalšie banky.
Na takéto správy akcie banky reagujú pozitívne, počas piatkového rána si pripisovali až okolo 5 percent.
Švajčiarska banka Credit Suisse čelila ohľadom predaja hypotekárnych cenných papierov takmer identickým obvineniam, ako Deutsche Bank. Urovnanie sporu však bude o niečo lacnejšie. Pokuta vyjde na 2,48 miliardy dolárov, zatiaľ čo poškodení zákazníci si rozdelia 2,8 miliardy, ktoré podľa denníka Financial Times banka zaplatí počas nasledujúcich piatich rokov. Správa o urovnaní problémov akcie švajčiarskej banky najskôr potešili, keď po otvorení akciového trhu rástli o viac ako 2 percentá.
Európske banky nakoniec zaplatí menej, než museli kvôli podobným obvineniam zaplatiť niektoré americké peňažné inštitúcie. Až 17 miliárd amerických dolárov stálo urovnanie Bank of America. Súčasná najväčšia banka na svete, podľa trhovej kapitalizácie, JPMorgan, musela zaplatiť pokutu a náhradu škody vo výške 13 miliárd dolárov.
Do problémov sa dostáva aj britská Barclays, ktorá sa k dohode s americkým ministerstvom spravodlivosti ohľadom urovnania pochybenia pred finančnou krízou nedopracovala. Podľa Financial Times sa vedenie banky nepáči výška požadovanej sumy za urovnanie, pretože Barclays sa domnieva, že jej klienti boli nákupom sekuritizovaných hypoték poškodení ďaleko menej, ako zákazníci ostatných finančných domov. Barclays poukazuje napríklad na to, že zatiaľ čo niektoré banky sa proti svojim vlastným finančným produktom zaisťovali a v podstate proti nim "vsadili", oni nič také nerobili. Požadovaná suma 5 miliárd dolárov za urovnanie jej tak príde premrštená a banka chce zaplatiť maximálne 2 miliardy dolárov. Akcie Barclays po začiatku obchodovania v Londýne strácajú viac než jedno percento.
Dôvod na optimizmus by mohlo mať vedenie problémovej Monte dei Paschi, ktorá sa márne snažila nájsť peniaze na rekapitalizáciu v rukách súkromných investorov. Aj keď nie je najväčšou bankou v krajine, pre tamojší finančný systém je dôležitá ako najstaršia, kontinuálne fungujúca banka na svete. Pre Talianov má aj určitú sentimentálnu hodnotu. Vláda na mimoriadnom rokovaní preto v skorých piatkových hodinách schválila dekrét, ktorý umožní stredovekú inštitúciu zachrániť. Krátko potom sa banka o pomoc prihlásila a obchodovanie s jej akciami je teraz preto prerušené.
Vláda má k dispozícii 20 miliárd eur, ktoré na pomoc problematickým bankám vyhradil parlament. Štátny rekapitalizačný balíček však nepoteší držiteľov dlhopisov banky. Podľa európskej regulácie môže štátna pomoc nastúpiť až vtedy, keď o časť svojich investícií prišli veritelia banky. Toto pravidlo má teoreticky chrániť daňových poplatníkov a donútiť veriteľa, aby sa na záchrane podieľal tiež. V prípade Talianska však medzi držiteľov dlhopisov patrí veľa drobných investorov, takže štátna pomoc je politicky kontroverzná. Vláda Paola Gentiloniho sa k záchrane odhodlala najskôr len preto, že pri moci bude len na prechodné obdobie. Objavili sa tak teória, že Gentiloni musí upratať po svojom predchodcovi Matteovi Renzim. Renzi po prehratom referende z čela vlády odišiel, aby sa vrátil pred nadchádzajúcimi voľbami.
