oPeniazoch.sk, journals.uchicago.edu Foto: TASR/AP
Je čoraz bežnejšie, že vlády rozdávajú chudobným ľuďom peniaze. Doteraz to bolo vo väčšine prípadov v podobe grantu, služieb alebo osobitného tovaru, ako sú potraviny alebo bývanie. Vlády ale zistili, že je účinnejšie a efektívnejšie, ak budú rozdávať hotovosť.
Bohaté krajiny míňajú miliardy dolárov na pomoc chudobným sveta, podpora je navrhnutá tak, aby si chudobní ľudia mohli dovoliť kúpiť veci, na ktoré nemajú, zároveň im ale chýbajú nástroje a zručnosti, aby si mohli zarobiť viac. Veľká časť tejto podpory nepochybne funguje, aj keď často ide o nesmierne drahé a neefektívne spôsoby. Väčšina rozvojových agentúr nedokážu presne sledovať svoje náklady. Po kontrole sa zistí, že celý rad organizácií prináša veci pre chudobných oveľa drahšie, než by sa to dalo očakávať.
Vezmime si napríklad kravy. Mnoho západných organizácií ponúka chudobným rodinám dobytok, spolu so školením o tom, ako si zvýšia zisk z chovu zvierat. Kravy samotné zvyčajne nestoja viac než pár stoviek dolárov, ale preprava ich značne predražuje. Istá rwandská štúdia od ekonómky Rosemary Rawlinsovej zistila, že náklady na darovanie dobytka s potrebnou výučbou a podpornými službami prostredníctvom charity môžu dosiahnuť až 3000 dolárov. Napriek tomu aj tento program sa zdá byť výhodný v porovnaní s ostatnými.
Podobné programy určite dokážu znížiť chudobu, alle zároveň niekto musí znášať aj alternatívne náklady. Avšak peniaze vynaložené na obstaranie a dodanie kravy, alebo iných aktív, by sa mohli ponúknuť v podobe financií priamo chudobným. Namiesto každej kravy o 300 dolárov navyše, čo je zhruba polovica rwandského príjmu na hlavu, rozdaných pre desať chudobných rodín. Nepeňažný dar jednej rodine skutočne preváži hodnotu pomôcť dvom, prípadne až desiatim domácnostiam? Rastúci počet programov zameraných proti chudobe, sa zdá byť jednoznačnou odpoeďou na túto otázku.
Nový výskum naznačuje, že peňažné dotácie pre chudobných sú rovnako dobré, alebo aj lepšie, ako mnoho tradičných foriem pomoci. Prevod peňazí je navyše stále lacnejší vďaka rozšíreniu technológií, ako sú mobilné telefóny a satelitný signál. Do programov podpory dokážu vniesť viac transparentnosti a zodpovednosti. Je tiež najvyšší čas prestať rozmýšľať o nepodmienenom príjme v podobe hotovostných platieb ako o niečom čudnom, práve takáto politika sa zdá byť jedným z najrozumnejších nástrojov na zmiernenie chudoby.
Stačí sa pozrieť na čísla, ktoré sú každým rokom vyššie. Americké domácnosti darujú okolo 15 miliárd dolárov, ich vláda 30 miliárd. Bohaté štáty spoločne poskytnú ďalších 150 miliárd v rámci rozvojovej pomoci. Napriek tomu najchudobnejší ľudia na svete dostávajú v hotovosti len veľmi málo z týchto peňazí. Mnohé štúdie, od experimentálnych až po tie zo Svetovej banky, porovnávajú vplyv grantov v hotovosti s darmi v naturáliách. Dospeli k prekvapivým záverom, typické do dnes uprednostňované prístupy na znižovaniu chudoby, ako je napríklad vzdelávanie a úverové programy, nie sú tak účinné, ako sa predpokladalo.
Jeden z najlepších príkladov je mikroúverov, malé, krátkodobé pôžičky chudobným podnikateľom. Sú to úvery pre ľudí, ktorí sú príliš chudobní, aby im banky požičali. Mikrofinancovaním sa pomáha chudobným pri štarte v úniku z ich neutešenej situácie. Napriek tomu séria náhodne vybraných štúdií spochybnila úspech mikroúverov.
Počas niekoľkých posledných rokov je stále jasnejšie, že rozdávanie peňazí je účinnejšie. Mexické rodiny, ghanskí poľnohospodári, kenskí dedinčania, ugandskí obyvatelia zasiahnutí vojnou, všetci dokázali ťažiť z peňažných prevodov. Ekonómovia skúmali prevody peňazí s podmienkami a bez podmienok, pod dohľadom a bez dohľadu, vo veľkej miere a v malých dávkach. Bádatelia získali prístup k oveľa podrobnejším údajom, než sú k dispozícii z mnohých ďalších stratégií na znižovanie chudoby.
Tieto zistenia sú obzvlášť dôležité, pretože mnohí investori, vrátane vlád, humanitárnych organizácií a rozvojových pracovníkov, majú stále značné výhrady voči hotovostným prevodom. Prevládajú tie najrozšírenejšie, že muži prepijú peniaze, že usilovní, ale nevzdelaní chudobní nedokážu urobiť správne rozhodnutia, a že ide o almužny, na ktorých sa ľudia stanú závislí. Zatiaľ sa získané údaje dostali do rozporu s najpesimistickejšími obavami.
Štúdie ukázali, že najchudobnejší ľudia sveta dokážu správne využiť získané prostriedky. Extrémny príklad pochádza z roku 2010-13, kedy sa rozdával nepodmienený príjem vo výške 200 dolárov zástupcom najmenej disciplinovanej skupiny obyvateľstva. Narkomanom a malým kriminálnikom v slumoch v Libérii. Napriek očakávaniam, títo príjemcovia nerozflákali svoje peniaze, namiesto toho minuli väčšinu finančných prostriedkov na základné životné potreby alebo štart vlastného podnikania.
Jedna štúdia po druhej ukazujú, že príjemcovia grantov v hotovosti investovali takto získané peniaze, alebo ich míňali na základné položky ako sú potraviny a lepší prístrešok nad hlavou.
Rovnako existujú dôkazy, že nepodmienené peňažné prevody, nerobia z ľudí lenivých príjemcov podpory. Podnikatelia v Ghane a na Srí Lanke rozšírili svoju podniky, vysídlené ženy v Ugande sa stali obchodníčkami a zdvojnásobili svoje príjmy. Poľnohospodári v Keni urobili domáce investície s vysokou návratnosťou. Vo väčšine týchto experimentov ľudia zvýšili svoj budúci potenciál zárobku v dlhodobom horizonte.
Chudobní ľudia v rozvojových krajinách často používajú hotovosť na kúpu rovnakej veci, akú im dáva humanitárna organizácia. Sú to hospodárske zvieratá, nástroje, školenia, a tak ďalej. Ale výhodou hotovosti je jej flexibilita. Keď ľudia majú finančnú hotovosť, majú tendenciu kupovať širšiu škálu tovarov a služieb. Nie každý chce mať doma kravu.
Po celé desaťročia mali politici obavy, že chudobní ľudia budú míňať peniaze, ktoré dostanú ako výpomoc, na cigarety a alkohol. K podobným názorom sa prikláňali aj podporné programy v Keni. Opak je však pravdou. V nedávno zverejnenej výskumnej správe, autori David Evans zo Svetovej banky a Anna Popová zo Stanfordovej univerzity, sa zamerali na 19 štúdií, ktoré hodnotia vplyv peňažných transferov na výdavky na tabak a alkohol.
Ani jedna z týchto štúdií nezistila, že peňažné granty by zvýšili spotrebu tabaku a alkoholu a mnohé zistili, že vedú dokonca k zníženiu spotreby. Vedci tiež využili metaanalýzu, štatistickú techniku pre kombinovanie výsledkov štúdií, a opätovne zistili, že prijímanie hotovosti mierne znížilo spotrebu tabaku a alkoholu. Prečo by preboha tomu tak malo byť?
Evans a Popová vyzdvihli niekoľko možností.
Po prvé, prevody peňažných prostriedkov môžu zmeniť ekonomický kalkul chudobnej domácnosti. Pred obdržaním hotovosti, akékoľvek výdavky na školstvo či zdravotníctvo sa mohli zdať zbytočné. Ale pri dávkach sa rodičia môžu rozhodnúť, či by investície do vzdelania svojich detí predsalen nebolo rozumné. Ak sa k takejto možnosti nakoniec priklonia, môže to znamenať, že budú škrtať na výdavkoch na alkohol a cigarety.
Po druhé, je tu niečo, čo ekonómovia nazývajú "flypaper efekt." Výskumy behaviorálnej ekonómie ukazujú, že keď sú peniaze dané pre konkrétny účel, ľudia a organizácie majú tendenciu použiť ich na tento účel, a to aj keď ich k tomu nikto nenútiť. V prípade peňažných prevodov domácnosti vo všeobecnosti použijú takto získané peniaze na starostlivosť o rodinu.
A do tretice, peňažná podpora je zvyčajne zameraná na ženy. Keď ženy držia ruku nad príjmami v domácnosti, je viac pravdepodobné, že prostriedky budú použité na potraviny a zdravie detí, potvrdzuje štúdia.
Bez ohľadu na to, prečo je to tak, musíme sa držať skutočnosti, že ak chudobní ľudia dostanú nejaké peniaze, neminú ich automaticky na cigarety a alkohol. Táto paradigma bola vyvrátená. Hotovosť nie je žiadny všeliek. Nie každý človek bude rásť, ak sa dostane ku grantu. Niektorí príjemcovia budú používať všetky peniaze na zaplatenie okamžitej potreby. Účinnosť hotovostných transferových programov je len z časti preukázaná, stále zostáva mnoho neznámych a rizík. Ale dôkazy zatiaľ hovoria v prospech hotovosti.
