Dokáže univerzálny základný príjem napraviť ekonomickú nerovnosť? Za 10 miliónov vám to zistíme

, quartz Foto: thinkstock

Univerzálny základný príjem je buď zázračným liekom pre chorľavú kapitalistickú ekonomiku, alebo slepá ulička pre nezamestnanú skupinu na to odkázaných. Nikto v skutočnosti nevie, čo je pravda, pretože základný príjem zatiaľ nikde spoľahlivo otestovaný nebol. Jeden z najambicióznejších plánov doteraz, sa chystá minúť milióny, aby sme konečne poznali správnu odpoveď.

Vlna populizmu zasiahla celý svet a vyniesla k moci nejedného autoritárskeho vodcu. Naprieč politickým spektrom sa do popredia záujmu dostáva aj základný garantovaný príjem. V minulom storočí už boli nejaké pokusy s rozdávaním peňazí, vrátane oblastí v USA, Kanade aj Indii.

Economic Security Project (ESP), čo je voľná koalícia technológov, investorov a aktivistov, nedívno vyhlásila, že uvoľní 10 miliónov dolárov, počas nasledujúcich dvoch rokov, aby preskúmala, ako dokáže základný príjem pomôcť zabezpečiť v USA rovnakú ekonomickú príležitosť pre všetkých.

Pod projektom je podpísaných viac ako 100 ľudí, vrátane mozgov zo Silicon Valley, ktorí si kladú za cieľ, "aby ekonomika znovu hrala v prospech všetkých Američanov." Načasovanie, len mesiac po tom, čo Donald Trump vyhral vo voľbách, nie je žiadna náhoda. Skupina je zorganizovaná tak, aby dokázala katalyzovať záujem a investície do výskumu, pilotných projektov, a politiky základného príjmu. "Máme viac otázok ako odpovedí, ale vieme sa zhodnúť v tom, že finančná bezpečnosť by mala byť ľudským právom a hotovosť je nevyužitý nástroj," povedal Chris Hughes, spoluzakladateľ Facebooku a jeden zo signatárov.

Doterajšie štúdie boli väčšinou krátkodobé, aj kvôli nedostatku zdrojov. Padali aj sľuby, ale nikdy neboli definitívne. Nedávny výskum naznačuje, že priame peňažné prevody v chudobných krajinách majú ďalekosiahle výhody. Vyšší zárobok, lepšie vzdelanie, či menší výskyt HIV patria medzi ne. Obavy, že výdavky na alkohol, cigarety a iné zlozvyky sa zdvihnú, sa ukázali ako neopodstatnené, v niektorých prípadoch peňažné prevody viedli dokonca k poklesom týchto nákupov. Pre bohatší a rozvinutejší svet sú však dopady UBI stále nejasné.

Skupina ESP sa rozhodla, že by ich pokus mohol poskytnúť nejaké odpovede. Bude presadzovať politiky, ktoré majú posilniť existujúce programy sociálneho zabezpečenia, ako je poistenie pre prípad nezamestnanosti. Tak by sa položili základy pre UBI. The Roosevelt Institute ponúkne makroekonomické modelovanie rozdávania peňazí, bude sa zaoberať aj behaviorálnym výskumom  a výskumom verejnej mienky okolo UBI. Do ESP je začlenených 100 rôznych organizácií, aktivistov, vedcov a technológov. Finančné prostriedky pochádzajú od jednotlivcov a nadácií. V skupina stále chýba významnejšie zastúpenie z Republikánskej strany, to z neho robí podivné spojenie liberálov, libertariánov a konzervatívcov.

Nečakané tempo pokroku v robotike, umelej inteligencii a automatizačných technológiách, znížili vyhliadky pre mnohé súčasné pracovné miesta. Postupne sa dostávajú na vedľajšiu koľaj a odštartovali obavy z budúcej sociálnej nestability. "Kedysi sa hovorilo o tom, že automatizácia a umelá inteligencia eliminujú potrebu pracovať pre milióny ľudí," povedal Hughes. "Dnes je jasné, že v Amerike máme ekonomickú krízu…To spôsobilo, že otázka miery automatizácie, je menej dôležitá ako skutočnosť, že ekonomika je v zlom stave, a my musíme premýšľať o tom, ako ju vyvážiť, aby bola pre ľudí prínosom už dnes  a nie čakať na nejakú ďalekú budúcnosť," uzavrel Hughes.

Súvisiace články

Aktuálne správy