oPeniazoch.sk, NY Times Foto: thinkstock
Viete, čo je horšie, než súdiť knihu podľa obalu? Súdiť knihu podľa obalu, a potom robiť finančné rozhodnutia na základe toho, čo predpokladáte, že by vám kniha mohla povedať.
Na Novom Zélande nevidíte veľa exkluzívnych áut. Môžete úplne zabudnúť na to, že nejaké vôbec existujú. Keď som nedávno s rodinou parkoval, uvidel som úplne nový Range Rover za asi 150 000 dolárov. Nemohol som si pomôcť, ale pri pohľade na to auto som si pomyslel: "vyzerá to tak, že tu niekto má bohatých rodičov." Potom ma prepadol zlý pocit. Čo o tom môžem vedieť? Možno, že ten človek tvrdo pracuje, alebo je rentier, alebo len pracuje ako šofér.
Rozprával som o svojej skúsenosti so svojim kamarátom Joeom. Je to vášnivý horolezec, ktorý žije v polorozpadnutej, večne pokazenej dodávke. Ako som mu to rozprával, ani som nečakal, že ma vypočuje, Joe sa predsa vôbec nezaujíma o materiálne veci.
"Ale kámo," povedal mi: "Ja viem presne, ako sa cítiš! To je situácia, akú som zažil pri zastávke, keď som sa vybral na zdolanie útesu, a uvidel som efektný Dodge Promaster na parkovisku." Treba dodať, že Promaster sa považuje za Rolls-Royce medzi dodávkami. Keď ju Joe uvidel, "okamžite som si myslel, že to je nejaký súkromný podnikateľ, alebo finančník".
Nikdy som nezistil, kto vlastne riadil ten Range Rover. Ale Joe sa pustil do reči s majiteľom Promastra a zistil, že ten chlapík je stavbár a často chodí na dvojtýždňovky mimo domova. Takto si odkladá peniaze za cestovné, ubytovanie a stravu. Joe si uvedomil, že ak si tento človek dá do vrecka náklady na cestovanie spolu s diétami a ubytovaním, malo by mu to postačiť na pokrytie nákladov na prevádzku dodávky a jedlo, ktoré si v nej pripraví. Takže, ten chlap nie je žiaden nafúkaný podnikateľ, ale šikovný robotník.
Aké plynie z tohto príbehu ponaučenie? Nielenže máme vo zvyku vytvárať si fikcie o ľuďoch okolo nás na základe ich vonkajšieho vzhľadu, ale ešte aj svoje míňanie prispôsobujeme tomu, čo vidíme okolo seba. Ekonóm menom James Duesenberry tento jav študoval. Pomenoval ho relatívna hypotéza príjmu. Podľa neho ľudia majú tendenciu šetriť menej, čím vyššie sú výdavky ostatných. Vysoký štandard prosperujúcich rodín predstavuje referenčný rámec, ktorý len komplikuje ostatným ich škrty.
Naše rozhodnutie o tom, ako minúť svoje peniaze, vychádza z toho, ako si myslíme, že naše príjmy dopadnú v porovnaní s tými okolo nás, a podľa toho ako sme míňali v minulosti. Ale ak nemáme možnosť nahliadnuť do daňových priznaní našich susedov, nepoznáme ich reálny príjem. Naše finančné rozhodnutia tak veľmi ľahko môžu byť založené výhradne na fikcii.
Veľmi dobre dokážeme otestovať túto hypotézu na základe minulej spotreby. Pri nákupe na sviatočné jedlo je dobré si všímať príbehy, ktoré používame na ospravedlnenie nákupu drahších potravín, ako sú bio zelenina, či hydina z voľného výbehu. Niekto hneď myslí na dlh, jeho myseľ putuje do sfér ročných odmien, alebo dlhu na kreditnej karte. Mali by sme sa viac zamerať na tieto príbehy. Priznať si sami sebe, že sme v nich v polohe rozprávača naozaj veľkej fikcie. A pokiaľ ide o peniaze, v roli odsudzujúceho rozprávača. Potom urobte krok späť. Nezabudnite, že to bude chvíľu trvať, aby ste si pripomenuli skutočnosti, tak ako ich poznáme. Je to len kurča. Bude lepšie, ak je z výbehu. Zvyšok je len fikcia.
A pretože spotreba sa najčastejšie viaže k sezóne, možno by ste sa mali touto myšlienkou zaoberať práve na prelome rokov. Nemusí to byť novoročné predsavzatie. Prestaňte robiť predpoklady o veciach, ktoré v skutočnosti nepoznáte. A rozhodne prestať míňať na základe týchto predpokladov.
