oPeniazoch.sk, TASR
Londýn 27. novembra (TASR) — Britským robotníkom hrozí najstrmší pokles príjmov za 70 rokov, od skončenia druhej svetovej vojny. Upozornil na to renomovaný Inštitút pre fiškálne štúdie (IFS). Dôvodom je očakávaný vývoj inflácie po referende o brexite a pomalší rast platov. Tieto faktory začínajú odkrajovať svoj diel z príjmov domácností. Informovali o tom internetový portál politico.eu a agentúra Bloomberg.
Inštitút analyzoval správu Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť (Office for Budget Responsibility, OBR), ktorú v stredu 23. novembra predstavil minister financií Philip Hammond. A predpovedá, že reálne mzdy v Británii, teda príjmy domácností po očistení o stúpajúce náklady na bývanie, budú v roku 2021 nižšie ako pred finančnou a hospodárskou krízou v roku 2008.
Paul Johnson, riaditeľ IFS, skonštatoval, že vyhliadky na udržanie životnej úrovne britských domácností sa „pomerne strmo zhoršili“ od predchádzajúcej, marcovej prognózy OBR.
OBR vo svojej správe informoval, že vláda si plánuje požičať ďalšie peniaze na trhoch. Agentúra Bloomberg to označila za náklady na brexit. Konkrétne, vláda si v nasledujúcich piatich rokoch požičia 58,7 miliardy libier (68,79 miliardy eur). To je približne polovica z predpokladaných extra výdavkov spojených priamo s brexitom, uviedla Bloomberg.
Ďalšie náklady predstavuje obmedzenie migrácie, čo je cieľom stúpencov brexitu. Menší počet prisťahovalcov sa však premietne do nižšej produktivity práce a slabšieho výkonu ekonomiky. Aj to je dôvod, prečo si vláda bude musieť požičať na trhoch, namiesto toho, aby štátny dlh znižovala.
Na ilustráciu, náklady Británie na členstvo v Európskej únii (EÚ) vlani dosiahli čistých 8,5 miliardy GBP.
OBR tento týždeň zároveň zhoršil odhad rastu britskej ekonomiky v budúcom roku na 1,4 % z 2,2 %, ktoré očakával ešte v marci. Pripomenul, že brexit v priebehu dekády spomalí obchodnú výmenu, ale prílev migrantov sa nezníži na pár desiatok tisíc, ako by vláda chcela.
Úrad vypočítal, že brexit uberie 2,4 percentuálneho bodu z rastového potenciálu britskej ekonomiky v priebehu piatich rokov.
John Springford z Centra pre európsku reformu sa domnieva, že britská ekonomika bude po brexite o 3,2 % menšia v roku 2030, ako by bola, keby Briti hlasovali za členstvo v únii.
Britskí poslanci, stúpenci brexitu, skritizovali prognózu OBR a označili ju za príliš pesimistickú. Minister Hammond pripustil, že predpovede vývoja ekonomiky nie sú „presnou vedou“ a dodal, že aj samotný OBR upozornil na nezvyčajne vysoký stupeň neistoty.
