oPeniazoch.sk, Financial Times,The Wall Street Journal, EK Foto: TASR/Martin Baumann
Špecifická situácia európskeho bankového sektora si vyžaduje netradičný prístup. Európska únia navrhla, aby veľké zahraničné banky ako je JPMorgan alebo Goldman Sachs, museli disponovať v rámci únie väčším kapitálom a likviditou. Opatrenie sa považuje za odvetu podobnej regulácie na druhej strane Atlantiku.
Regule sú súčasťou balíčka bankových reforiem, ktoré predstavil podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa Bruselu ide o ďalšie kroky na posilnenie odolnosti finančného sektora v únii. Návrhy sa týkajú mnohých oblastí, od nových bonusových pravidiel pre bankárov, až po plány, ktoré majú donútiť, aby veľké banky nepôsobiace v EÚ, si v Európe založili holdingové spoločnosti.
Navrhované pravidlá majú zjednodušiť postup v prípade likvidácie bánk. Dodatočná likvidita a kapitál držaný zahraničnými bankovými obrami v Európskej únii má zabezpečiť, že ich dcérske spoločnosti dokážu ustáť prípadnú krízu. Ak by banky padli, nemala by európskym vládam zostať na krku finančná záťaž.
Zrejme najväčšie rozpory podľa diplomatov vyvolávajú návrhy, ako do únijnej legislatívy zapracovať nový medzinárodný štandard Total Loss Absorbing Capacity. Na ňom sa už vlani dohodla skupina G20. Podporu získal aj u niektorých centrálnych bánk, podľa ktorých ide o dôležitú prevenciu proti tomu, aby sa z nejakej banky nestala „príliš veľká na to, aby mohla padnúť.“
Regulácia má tie najväčšie z bánk donútiť, aby sa financovali prostredníctvom akciového kapitálu a hybridného dlhu, čo by im malo umožniť vyrovnať sa so stratami počas krízy. Museli by emitovať určité minimálne množstvo podriadeného dlhu a iných cenných papierov, ktoré by bolo možné ľahko odpísať alebo konvertovať na akcie, keď sa firma dostane do problémov. Očakáva sa, že banky budú kvôli tomu musieť vydať nový dlh za miliardy eur. Aktuálne sa počíta s tým, že pravidlo bude musieť dodržať len 13 európskych bánk, napríklad francúzska Société Générale alebo BNP Paribas. Proti návrhu sa stavia Paríž, žiada, aby opatrenie platilo pre väčšiu skupinu bánk, než na ktorých sa dohodla skupina G20. Brusel námietku odmietol.
Ďalší návrh sa zameriava na posilnenie právomocí regulátorov nad neunijními bankami. Komisia tým vlastne chystá odvetu za opatrenie v USA z roku 2014, podľa ktorého sa najväčšie zahraničné banky pôsobiace na americkom území musia pôsobiť ako holdingové spoločnosti a dodržiavať americké kapitálové požiadavky a ďalšie pravidlá. Brusel teraz navrhuje niečo podobné v Európe. Toto opatrenie by mohlo potešiť európske banky, ktoré sa sťažovali na rozdielne podmienky v porovnaní s americkými konkurentmi. Európska únia sa už dlhšie sťažovala na údajný protekcionizmus a sľubovala Washingtonu odvetu.
Negatívny vplyv by ale reforma mohla mať aj na bankový sektor vo Veškej Británii. Banky v londýnskom finančnom centre, ak by Británia opustila Európsku úniu, by museli založiť separátne kapitálové zložky v EÚ. Väčšine bankárov ale nechce mať kapitál rozkúskovaný po celom svete a pod dozorom rôznych regulátorov. Je to podľa nich menej efektívne, ako keď je kapitál umiestnený centrálne a pod dohľadom domáceho regulátora. V prípade, že by bolo nutné mať samostatne kapitalizovanú holdingovú spoločnosť vo Frankfurte, mohlo by to znížiť atraktivitu Londýna čoby ústredného miesta pre finančné operácie v Európe, napísal denník Financial Times.
Návrhy sú zatiaľ v rovine, keď ich ešte musia posúdiť členské štáty a odklepnúť Európsky parlament. Až po odsúhlasení sa stanú súčasťou únijnej legislatívy. To býva väčšinou zdĺhavý proces, možno rok, alebo aj viac.
