oPeniazoch.sk, express;die presse Foto: SITA/AP
Východoeurópske krajiny sa opäť pomerne výrazne obracajú smerom k Rusku. Podľa médií za tým treba vidieť sklamanie zo spolupráce s Európskou úniou. Britský bulvárny server Express píše dokonca o kolapse EÚ.
Východoeurópske krajiny celkom otvorene rozvíjajú svoje väzby s Ruskom. Najmä v dvoch krajinách, Moldavsku a Bulharsku, zaznamenávajú veľký nárast popularity proruské sily, čo potvrdili aj nedávne volebné výsledky. Bulharsko, ktoré vstúpila do EÚ v roku 2007, si nedávno do čela zvolilo proruského kandidáta Rumena Radeva, zatiaľ čo v Moldavsku bol minulý týždeň za prezidenta zvolený Igor Dodon, ktorého ambíciou je byť bližšie k Rusku.
Podľa rakúskeho denníka Die Presse existuje celý rad dôvodov, prečo narastá popularita proruskej politiky vo východnej Európe. "V Moldavsku panuje nespokojnosť kvôli korupcii a rozdrobená prozápadná vláda je hlavným dôvodom túžby po návrate 'starých dobrých sovietskych časov'," píše denník. "Chudoba a hospodárska stagnácia tlmili nádeje na lepšiu budúcnosť Európy a v niektorých prípadoch ich dokonca zničili," myslí si denník.
Rusko stále zachováva dôležité obchodné vzťahy s mnohými východoeurópskymi národmi, Moldavsko a Bulharsko sú len dve krajiny, ktoré sa spoliehajú na ruské dodávky plynu. Vzhľadom k postojom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa je možné, že sa aj ďalší európski predstavitelia východnej Európy rozhodnú rozvíjať strategické vzťahy s Moskvou.
Obchodné sankcie uložené Rusku zo strany EÚ a USA majú významný vplyv na niektoré východoeurópske štáty. Po Brexite a rastúcich špekuláciách, že aj iné krajiny, vrátane Francúzska a Švédska, by mohli zvažovať opustenie obchodného bloku, sa krajiny východnej Európy, podľa serveru Express, dostávajú pred dilemu, či by nebolo výhodnejšie zladiť svoju politiku s Ruskom, ako zostať súčasťou rozpadajúcej sa únie. Pripravenosť niektorých krajín priblížiť sa Rusku by potom mohlo podľa serveru priniesť znovuoživenie ruskej sféry vplyvu. Viedlo by to k prerozdeleniu síl v Európe. To všetko by mohlo znamenať definitívny koniec EÚ.
Donald Trump sa neraz vyjadril, že chce užšie vzťahy s Kremľom a spochybnil náklady na ochranu spojencov NATO. Niektorí analytici predpovedajú, že by to mohlo povzbudiť Moskvu, aby sa stala asertívnejšia voči dianiu východnej Európe.
V pondelok ruský prezident Vladimir Putin hovoril o tom, ako musí Rusko reagovať na to, čo vníma ako hrozbu americkej sily vo východnej Európe. "Prečo sme reagovali na rozšírenie NATO tak emočne? Sme znepokojení rozhodnutím NATO," citovala ho agentúra RIA. "Čo budeme robiť? Máme protiopatrenia, čo znamená zamerať náš raketový systém na to, čo podľa nášho názoru predstavuje pre nás hrozbu," povedal Putin.
Viktor Ozerov, predseda výboru pre obranu v Rade federácie, ruskej hornej komory parlamentu, podľa tlačovej agentúry RIA uviedol, že Rusko je nútené reagovať na plánovaný americký raketový štít vo východnej Európe. "Ako reakciu na tieto hrozby budeme musieť… posilniť naše pozície… Toto posilnenie zahŕňa zavedenie systému S-400 a Iskander v Kaliningrade," citovala agentúra RIA Ozerova.
