Stretnutie prezidenta SR Andreja Kisku s dalajlámom bude mať na obchodné vzťahy s Čínou len minimálny vplyv. Čína nevníma Slovensko ako kľúčovú krajinu v rámci regiónu strednej a východnej Európy (SVE), čo sa ukázalo aj na víkendovom summite 16 krajín SVE a Číny v Rige. Myslia si to odborníci, ktorých oslovila TASR.
"Čína v najbližších rokoch očakáva nárast exportu do krajín SVE o 20 %. Spoločné projekty so Slovenskom majú nateraz v rámci regiónu len marginálny podiel. Vo vnímaní nie sme na horných priečkach dôležitosti," povedal pre TASR Peter Baláž z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Podľa Richarda Turcsányiho z Inštitútu ázijských štúdií má Slovensko v Číne dvojakú pozíciu. "Na jednej strane patríme k V4 krajinám, ktoré sú vnímané ako najdôležitejšie krajiny spomedzi 16-tky. Na druhej strane, je však Slovensko vnímané ako krajina, ktorá do vzťahoch s Čínou investuje relatívne málo energie a v tomto ohľade patríme skôr medzi posledné krajiny. V Číne je napríklad vnímané to, že premiér Robert Fico sa nezúčastnil, ako jeden z mála, na minuloročnom summite v Suzhou. Slovensko nemalo v Číne návštevu premiéra alebo prezidenta od roku 2007, v čom pravdepodobne zaostávame za všetkými krajinami 16-tky," uviedol pre TASR Turcsányi s tým, že diplomatickú pozíciu Slovenska komplikuje aj to, že od januára nemáme v Pekingu veľvyslanca.
Slovensko a Čína podpísali v Rige Memorandum o spolupráci v colnej oblasti, čo vníma Baláž ako ústretový krok k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá má byť nasledovníčkou historickej Hodvábnej cesty. "Čína cieľavedome buduje dopravné spojenia z Pekingu, cez Strednú Áziu, do Európy so zakončením v Budapešti, Viedni alebo v Bratislave. Doprava tovarov by sa mala zrýchliť a zlacniť a Slovensko sa vďaka memorandu môže stať vstupnou krajinou pre čínsky tovar do EÚ, a naopak," konštatoval Baláž.
Ide o projekt pokračovania širokorozchodnej železnice do strednej Európy. Turcsányi považuje tento projekt stále za otázny. "Čína momentálne už má niekoľko železničných spojení s Európou, ktoré vedú cez Rusko, Bielorusko do Poľska, respektíve ďalej do Nemecka a dokonca až do Španielska. Samozrejme, je možné, že bude Čína mať záujem o ďalšie takéto spojenia, no Slovensko bude musieť konkurovať krajinám, ktoré sú podstatne ďalej a je pravdepodobné, že by sme preto museli robiť podstatne viac, než sme v poslednom období robili. Negatívom sú aj vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré môžu spojenie problematizovať," dodal Turcsányi.
Podľa údajov poradenskej spoločnosti Bisnode príliv čínskych investícií na Slovensko klesá. Zatiaľ čo v roku 2011 bolo na Slovensku 1668 firiem s čínskym kapitálom, aktuálne ich počet klesol na 1232. Vlani bolo takýchto firiem 1248. Objem kapitálu, ktorý do firiem prinesú čínski investori, však každým rokom rastie. Od roku 2011 až do súčasnosti sa počet čínskych investorov prichádzajúcich na Slovensko znížil približne o 400. "Aj napriek tomu objem kapitálu, ktorý do firiem čínski investori prinesú, každým rokom rastie. Za päť rokov sa zvýšil o dva milióny eur. Za nárastom objemu čínskeho kapitálu by mohol byť fakt, že tamojší investori financujú podniky cez investície do dlhopisov, prostredníctvom úverov či cez iné investičné fondy," priblížil konzultant spoločnosti Bisnode Slovensko Milan Seliak.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosahoval stav priamych zahraničných investícií z Číny 47,061 milióna eur, z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk predstavoval 9,789 milióna eur. Stav čínskych investícií u nás tak nedosahuje ani jedno percento z celkovej sumy priamych zahraničných investícií.
