oPeniazoch.sk, evonomics Foto: thinkstock
Stačí sa vrátiť 200, 300 alebo 400 rokov v histórii a zistíte, že väčšina ľudí nepracovala toľko hodín, ako dnes.
Prvé, čo vám v tejto súvislosti zíde na um je, aby sme neporovnávali neporovnateľné. Život stredovekého roľníka rozhodne nebola žiadna zábava. Jeho existencia bola neustále sprevádzaná strachom z hladomoru, chorôb a hrozbami vypuknutia vojny. Strava a osobná hygiena mali ďaleko od toho, čo by si skutočne želal. Ale aj napriek tomuto mizernému životu mu dnes môžeme niečo závidieť. Dĺžku jeho dovolenky.
Čas orby a zberu predstavovali vyčerpávajúcu drinu, ale roľník si užil aj dni voľna, od ôsmich týždňov do pol roka. Cirkev, s vedomím toho, aby udržali populáciu, bola nútená privoliť na povinné dovolenky. Svadby a pôrody mohli znamenať aj týždeň voľna na oslavu, a keď potulní cirkusanti alebo športové udalosti prišli do mesta, roľník opäť očakával, že dostane voľno na zábavu. Počas vyťaženého obdobia práce nepoznali piatok-sviatok ani nedeľu. Ale keď obdobie orby a zberu skončilo, roľník sa mohol odobrať na odpočinok. Podľa ekonómky Juliet Shorovej, počas obdobia s obzvlášť vysokými platmi, ako je 14. storočie v Anglicku, roľníci mohli odpracovať nie viac ako 150 dní ročne.
To je neporovnateľné so súčasnou situáciou, keď nám legislatíva upravuje, komu koľko voľných dní odklepne. Zamestnanec počas roka u toho istého zamestnávateľa za aspoň 60 dní odpracovaných dní získava nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Ak ste ako zamestnanec pracovali len 21 až 59 dní vznikne vám nárok na dovolenku za odpracované dni. Ale ak ste nepracovali ani 21 dní, nárok na dovolenku nemáte. Takto asi dopadnúť nemalo.
John Maynard Keynes, jeden zo zakladateľov modernej ekonómie, predpovedal, že do roku 2030, vyspelé spoločnosti by mali byť už natoľko bohaté, že už nie práca, ale voľný čas bude charakteristickou črtou pre životný štýl. S odstupom času vidíme, že táto prognóza sa asi nestihne do daného termínu naplniť. Čo sa stalo?
Niektorí hovoria, že za to môže víťazstvo moderného pracovného času, teda osem hodín denne, 40-hodinový pracovný týždeň. V 19. storočí to bolo 70 alebo 80 hodín driny a ak by sme v tom pokračovali, mali by sme rukolapný dôkaz, že ideme tým správnym smerom. Ale niektoré krajiny už dávno testujú kratší pracovný týždeň, aby dokázali, že 19. storočie nepredstavovalo úchylku v histórii ľudskej práce. Keď pracovníci bojovali za osemhodinové zmeny, nesnažili sa dosiahnuť niečo radikálne a nové, ale skôr žiadali obnovu toho, čo mali ich predkovia pred príchodom priemyselníkov, kapitalistov a elektrickej energie na scénu. Pri spiatočnom pohľade do histórie, 200, 300 alebo 400 rokov, zistíte, že väčšina ľudí toľké hodiny vôbec nepracovala. Okrem odpočinku počas dlhých dovoleniek, si stredoveký sedliak dožičil čas na jedlo, alebo čas na popoludňajší pravidelný spánok. Tempo života bolo pomalšie, pracovné tempo uvoľnenejšie. Naši predkovia nemuseli byť bohatí, ale mali nadbytok voľného času.
Dnes musí mnoho pracovníkov zájsť do zamestnania aj počas sviatkov. Dovolenky, ak je to možné, si nechávajú preplácať. Dokonca aj keď sa konečne na dovolenku dostanú, pracovne sú v kontakte prostredníctvom mobilných zariadení. V čase trvalo vysokej nezamestnanosti, neistoty zo straty zamestnania a slabých odborov, zamestnanci sa môžu cítiť tak, že im nezostáva žiadna iná možnosť, než akceptovať podmienky stanovené kultúrou a zamestnávateľom. Vo svete, v ktorom môže byť pracovná zmluva ukončená kedykoľvek, nie je jednoduché vznášať námietky.
Je pravda, že nová pracovná dohoda priniesla niektoré z podmienok, ktoré poľnohospodárski robotníci a remeselníci zo stredoveku považovala za samozrejmosť, ale od roku 1980 to už išlo z kopca. Pocit bezpečia pri dlhodobejšom zamestnaní sa vytratila. Ľudia skáču z jedného zamestnania do druhého, fluktuácia je vysoká. Navyše tu máme rastúci trend hodinovej práce a práce na čiastočný úväzok, pre tých je myšlienka zaručenej dovolenky nedosiahnuteľná.
Je iróniou, že dnešný kult nekonečnej driny nikomu nepomôže. Jedna štúdia po druhej ukazujú, že prepracovanie naopak produktivitu znižuje. Práca nadčas môže dokonca skončiť smrťou. Tak ako v prípade dvadsaťštyriročnej zamestnankyne Kancelárie najväčšej japonskej reklamnej agentúry Dentsu. Japonské ministerstvo práce prípad označilo za tzv. karoši, čiže smrť z prepracovania. Nezaplatené hodiny nadčasov sú Japonsku pálčivým problémom. Majú údajne negatívny vplyv na hospodárstvo a okrem zdravia zamestnancov aj na japonskú pôrodnosť. Mladá zamestnankyňa Dentsu trpela depresiami, v októbri pracovala 105 hodín nadčas. Zomrela vlani v decembri.
Ekonomická kríza dáva úsporne orientovaným politikom do úst výhovorky pre ospravedlňovanie znižovania pracovného voľna, zvyšovanie dôchodkového veku a škrtov v systéme sociálneho zabezpečenia. V Európe, kde máme v priemere 25 až 30 dní voľna ročne, politici ako francúzsky prezident François Hollande a grécky premiér Antonis Samaras vyslali signály, že kultúra dlhších dovoleniek sa blíži k svojmu koncu. Ale viera, že kratšie dovolenky budú mať ekonomický prínos, je krátkozraká. Štúdie dokazujú nárast výkonu po dovolenke, čím dlhšia je dovolenka, tým viac uvoľnenia od napätia.Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Gréci, ktorí sú v neľahkej ekonomickej situácii pracujú viac hodín, než akýkoľvek iný Európan. Nemecko, čo je naopak ekonomický ťahúň, je v počte odpracovaných hodín druhé od konca. Napriek tomu, že majú viac voľna, sú nemeckí pracovníci ôsmi najproduktívnejší v Európe. Dlhoročne námezdne pracujúci Gréci sú v produktivite na 24 priečke z 25.
Okrem vyhorenia, strate dovolenky sa dá hovoriť aj o zhoršení vzťahov v rámci rodiny a priateľov. Náš zdravotný stav sa zhoršuje, nastupuje depresia a vyššie riziko úmrtia, čo je charakteristické pre nedovolenkujúce národy. Niektorí pokrokovo zmýšľajúci ľudia sa snažili zvrátiť tento trend, jedným z nich je aj progresívny ekonóm Robert Reich, ktorý presadzoval tri týždne povinnej dovolenky pre všetkých. Kongresman Alan Grayson navrhoval v roku 2009 zákon o platenej dovolenke, ale ten sa bohužiaľ ani len nedostal do Kongresu. Toho kongresu, ktorého členovia sa zdajú byť jediní ľudia v Amerike, ktorí sa najviac približujú pracovnému času stredovekého roľníka. V tomto roku si užili 239 dni voľna.
Autorkou je Lynn Parramoreová, výskumná analytička, ktorá študuje presah kultúry a ekonomiky v Inštitúte pre nové ekonomické myslenie.
