oPeniazoch.sk, NY Times Foto: SITA/AP;thinkstock
Riešenie dvojitého problému ekonomického útlmu a rastúcej príjmovej nerovnosti nie je jednoduché. Ak však máme zabrániť rastúcej nespokojnosti v spoločnosti a politickým šokom, takéto riešenie by sme nájsť mali.
Vedúci politici sa len málokedy nazvú nacionalistami, ale ich postoje také často sú. V Spojených štátoch ťaží z nacionalistického sentimentu Donald Trump, v Moskve Vladimir Putin. Etnicky orientované politické strany možno čoraz častejšie nájsť aj v mnohých iných krajinách. Je prirodzené sa pýtať, či tento jav nemá nejaký spoločný základ. Ja sám som ekonóm a domnievam sa, že práve ekonomické faktory tu hrajú významnú úlohu.
V Spojených štátoch sa nezamestnanosť nachádza pomerne nízko, Fed ale musí držať sadzby stále pri nule. V iných krajinách je situácia podobná, alebo horšia. Ekonomický rast nie je síce najvyšší, ale pokračuje a nezdá sa, že by práve táto oblasť mala viesť k nejakým významným politickým zmenám. Pokiaľ ale mierne oživenie sprevádzajú ešte ďalšie faktory, ako je rastúca príjmová nerovnosť a obavy z budúcnosti, situácia sa mení. Údaje ukazujú, že mzdy v USA v podstate stagnujú a ak niekde rastú, tak je to u najvyšších príjmových skupín.
Benjamin M. Friedman z Harvardu tvrdí, že ľudia súdia ekonomický pokrok hlavne podľa toho, ako sa prejavuje v ich vlastnom živote. Zároveň porovnávajú svoj životný štandard s tým, ako si žili ich rodičia a starí rodičia. Len málo z nás sa venuje ekonomickým dátam a štatistikám, ale všetci vieme, aký je náš plat. Ak potom zistíme, že sa nám vedie horšie ako našim predkom, sme nespokojní. A ak nie je nádej na zlepšenie, napĺňa nás zloba, trpkosť a máme tendenciu veriť rôznym konšpiračným teóriám.
Etnický nacionalizmus nám umožňuje viniť z našich problémov iné skupiny ľudí a ich dôsledkom je často etnický, rasový alebo náboženský konflikt. Príkladom môžu byť zverstvá páchané počas druhej svetovej vojny. Nie náhodou k nim došlo po tom, čo si svetová ekonomika prešla Veľkou depresiou. Friedman v tejto súvislosti poukazuje na rad iných prípadov, keď ekonomické problémy predchádzali etnickým konfliktom. Tiež ale hovorí, že existujú výnimky a tendenciu k násiliu nemajú chudobnejšie spoločnosti, aj keď v nich existuje veľká nerovnosť v príjmoch a bohatstve. Všeobecne však platí, že ak veľká časť spoločnosti trpí v ekonomickej rovine, má tendenciu podporovať nacionalizmus a konflikt.
V roku 2015 bola zverejnená štúdia, v ktorej Michael Kumhof z Bank of England, Romain Ranciere z MMF a Pablo Winant z Bank of England tvrdia, že Veľká depresia tridsiatych rokov a Veľká recesia rokov 2007-2009 mali svoj základ aj v rastúcej príjmovej nerovnosti. Chudobnejšie vrstvy spoločnosti sa kvôli nej zadlžovali, pretože sa snažili udržať si svoj životný štandard. Požičiavali im tí, ktorí bohatli, a úvery lákali aj investorov, pretože ich vyššie sadzby boli považované za dostatočnú kompenzáciu za riziko defaultov.
Riešenie dvojitého problému ekonomického útlmu a rastúci príjmovej nerovnosti nie je jednoduché. Ak však máme zabrániť rastúcej nespokojnosti v spoločnosti a politickým šokom, takéto riešenie by sme nájsť mali. Pomôcť by mohli intenzívne fiškálne stimulácie, v USA sú ale nereálne. To isté platí o zvýšení progresivity daňového systému tak, aby zastavil rastúcu príjmovú nerovnosť. Sú to možno tie najlepšie možnosti, ktoré máme k dispozícii.
Autorom je Robert J. Shiller, americký ekonóm. V roku 2013 získal Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
