oPeniazoch.sk, The Economist Foto:SITA/AP;thinkstock
Pred štyrmi rokmi Mitt Romney, nedávny republikánsky kandidát, povedal, že Rusko je pre Ameriku geopolitický nepriateľ číslo jeden. Takmer každý Američan je o tom presvedčený aj dnes. Jediný, kto nesúhlasí, je republikánsky kandidát, Donald Trump.
Každý týždeň Vladimir Putin nájde nový spôsob, ako vystrašiť svet. V ostatnom čase sa hovorí o presťahovaní nukleárnych rakiet v blízkosti Poľska a Litvy. Tento týždeň poslal skupinu lietadiel dole k Severnému moru a Lamanšskému prielivu. Pohrozil zostrelením akéhokoľvek amerického lietadla, ktoré by napadlo sily sýrskeho despotu, Baššára Assada. Ruský vyslanec OSN povedal, že vzťahy s Amerikou sú najviac napnuté za ostatných 40 rokov. Ruské televízne správy sú plné balistických rakiet a krytov. "Drzé správanie" môže mať "jadrové následky," varuje Dmitrij Kiselev, Putinov šéf propagandy, ktorý pokračuje citovaním Putinových slov, že "ak je boj nevyhnutný, musíte zaútočiť ako prvý."
V skutočnosti ale Rusku nejde o to, aby šlo s Amerikou do vojny. Mnohé sa dá vysvetliť ako chvastanie. Ale predstavuje to hrozbu pre stabilitu a poriadok. A prvý krok k odpovedi na túto hrozbu je pochopenie toho, že ruská agresivita nie je známkou oživenia, ale chronického oslabenia.
Rusko čelí vážnym problémom v hospodárstve, politike a spoločnosti. Jeho populácia starne a očakáva sa, že do roku 2050 sa zmrští o 10 %. Pokus použiť neočakávaný rast na komoditnom trhu a modernizovať štát a jeho ekonomiku neuspel. Namiesto toho Putin predsedal obrovským nárastom vo vládnych výdavkoch. Medzi rokmi 2005 a 2015 sa podiel ruského HDP, ktorý pochádza z verejných výdavkov a štátom kontrolovaných firiem, zvýšil z 35 % na 70 %. Potom, čo rástol o 7 % ročne, na začiatku vládnutia Putina, sa ekonomika teraz zmenšuje. Čiastočne za to môžu sankcie, ale aj korupcia a pokles cien ropy. Kremeľ rozhoduje o tom, kto zbohatne a kto nie. Vladimír Jevtušenko, ruský magnát, v roku 2014 zmizol na tri mesiace. Keď sa objavil vzdal sa svojej ropnej spoločnosti.
Putin sa snaží kompenzovať domácu zraniteľnosť agresivitou v zahraničí. Po voľbách v roku 2011 masové protesty ukázali, že sofistikovaná mestská stredná trieda túži po modernom štáte. Kým cena ropy bola vysoko, dokázal im Putin odolávať tým, že si kúpil podporu. Dnes používa zahraničné vojny a propagandistické nástroje pre vybičovanie nacionalizmu. Je opatrný voči západným myšlienkam, pretože ruský politický systém, hoci zbehlý v represiách, je krehký. Inštitúcie, ktoré by boli základom prosperujúceho Ruska, ako je právny štát, slobodné médiá, demokracia a voľná hospodárska súťaž, predstavujú existenčnú hrozbu pre Putinov zhnitý štát.
Po väčšinu svojho času Obama nevenoval Rusko veľkú pozornosť, práve kvôli klesajúcej sile. Napriek tomu je hrozba nebezpečia vyššia, v niektorých ohľadoch slabej, neistej, nepredvídateľnej krajiny s jadrovými zbraňami, ako bol aj Sovietsky zväz. Na rozdiel od sovietskych vodcov ako bol Stalin, Putin vládne sám, nie je kontrolovaný politbyrom alebo tým, že bol svedkom druhej svetovej vojny a jej devastácií. Mohol by vládnuť aj naďalej, aj nadchádzajúce roky. Vek ho pravdepodobne neodradí.
Putin vie, že môže vzdorovať Amerike. Mierne západné sankcie obyčajným Rusom zhoršili život, ale tiež určili nepriateľa, proti ktorému sa treba spojiť. Putin má na koho hodiť vinu za ekonomické škody spôsobené jeho vlastnými politikami.
Ako by mal Západ zareagovať? Čas je na jeho strane. Vzhľadom k tomu, že nebezpečenstvo rastie, musí sa zapojiť do priamych rozhovorov s Putinom. Úspech sa nemeria tým, či sa to skončí zastavením paľby, hoci v prípade krajín, akou je Sýria, by to bolo viac ako želateľné, ale tým, že zníži šanca na hrubé chyby zo strany Ruska.
Nesprávny jadrový odhad by bolo to najhoršie zo všetkého, upozorňuje The Economist. Z tohto dôvodu musia rozhovory zahŕňať kontrolu jadrových zbraní, ako aj zlepšenie vojenských vzťahov, v nádeji, že jadrové zbrane môžu oddelené od iných problémov, ako tomu bolo počas sovietskych časov. To bude ťažké, pretože, ako Rusko ekonomicky klesá, bude považovať svoj jadrový arzenál ako trvalú výhodu.
Ďalšou oblasťou sporu bude Rusko a jeho blízke zahraničie. Ukrajina ukazuje, ako sa Putin snaží destabilizovať krajinu. Je to spôsob, ako zastaviť Ukrajinu na ceste z ruskej obežnej dráhy. Budúci americký prezident musí vyhlásiť, že ak Rusko použije podobnú taktiku proti členskej krajine NATO, napríklad v Lotyšsku alebo Estónsku, bude to aliancia brať ako útok na všetkých. To je v priamom rozpore s tým, čo vyhlásil Trump.
Ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb si asi vyslúži odplatu. Ale Západ znesie takéto "aktívne opatrenia". Rusko nemôže predstierať, že dokáže svetu ponúknuť atraktívnu ideológiu alebo víziu. Namiesto toho si jeho propaganda kladie za cieľ diskreditovať a narušiť univerzálne liberálne hodnoty. Myšlienka, že Západ, a jeho politický systém je zmanipulovaný, je rovnako skazená ako samotné Rusko. Chce tým rozdeliť Západ, ktorý by stratil vieru v svoje schopnosti utvárať svet. Reakcia by ale mala byť taká, že Západ zostane jednotný a pevný.
