oPeniazoch.sk, NYT Foto: SITA/AP
Prvýkrát za niekoľko desaťročí je pravdepodobné, že bohatí odovzdajú svoj hlas v nastávajúcich americký prezidentských voľbách demokratickému kandidátovi.
Aj keď bohatí voliči s ohľadom na ich malú populáciu, voľby nerozhodnú, najnovší prieskum IPSOS ukázal, koho najlepšie zarábajúce domácnosti uprednostňujú. Hillary Clintonová vedie nad Donaldom J. Trumpom 2:1. Za Clintonovú sa v prieskume medzi voličmi zarábajúcimi viac ako 100 000 dolárov ročne, čo je zhruba 25 percent domácností, vyjadrilo 45 percent opýtaných. Za Trumpa to bolo 28 percent. Zvyšok bol nerozhodný.
Rozpätie bolo ešte širšie v skupine s najvyššími príjmami. U tých, ktorí zarábajú 250 000 alebo viac, zhruba vrchných päť percent domácností, plánuje voliť Clintonovú 53 percent, zatiaľ čo Trumpa 25 percent:
Nie je jasné, ako sa tieto výsledky zmenia do volieb, ale v prípade, že ak sa čísla potvrdia, historici a odborníci tvrdia, že bohatí tentoraz spravia opak, ako doteraz v nedávnej histórii.
Veľkou otázkou je, či Clintonová má potenciál urobiť štrukturálne zmeny, aké očakáva elita. Ťažko povedať, či ide politickú preferenciu bohatých, alebo skôr o jednoducho osobnú averziu k Trumpovi. Či tak alebo onak, desaťročia pretrvávajúca republikánska dominancia u bohatých voličov v prezidentských voľbách by v novembri skončila. Zároveň by to vrhlo svetlo na rastúcu debatu o tom, či bohatí inklinujú k ľavicovej politike a či sa majetky vytvárajú a koncentrujú v štátoch ako je Kalifornia a New York, kde sa sústredí ľavicový technologický priemysel.
"Rozhodnutie pri voľbách bude viac o znepokojení ohľadom Trumpa ako nadšení pre Clintonovú,'' povedal Stephen Kraus, generálny riaditeľ Ipsos.
Od roku 1950, až na niekoľko výnimiek, sa domácnosti s vyššími príjmami prikláňali k republikánskym kandidátom. Sčítanie ľudu a prieskum verejnej mienky z 1952 ukazujú, že voliči s vyšším príjmom aj naďalej podporujú republikánov v prezidentských voľbách. Vysvetlením je, bohatí prirodzene inklinujú k politike im priaznivej. Republikáni presadzujú nižšie dane a menej vlády, než viac štátu a prerozdeľovanie bohatstva. Podporujú tak politiky, ktoré prospievajú tejto skupine, podľa ich názoru, sú to teda tie najlepšie postupy a najlepšie nápady. Trump sa zaviazal znížiť federálne dane hornému percentu obyvateľstva s najvyšším príjmom o viac ako 25 percent, čo im umožňuje ušetriť ročne viac o 215 000 dolárov. Odstránil by daň z nehnuteľností, znížiť predpisy, znížil dane z kapitálových výnosov, a vytvoril zvláštne, supernízke sadzby dane pre niektorých živnostníkov.
Clintonová naopak presadzuje pre vrchné percento najbohatších v priemere o 117 000 ročne viac, pre superbohatých, čo je 0,1 percenta, chce zvýšiť dane o viac ako 800 000 dolárov ročne. Mala by sa tiež zvýšiť spotrebná daň pri určitých kapitálových ziskoch aj dane z nehnuteľností.
Niektorí argumentujú, že bohatí sú stále demokrati, pretože mnoho z najbohatších štátov, ako sú Kalifornia, New York, Connecticut a Maryland sú modré. Napriek tomu výskum ukazuje, že zatiaľ čo bohaté štáty sú demokratickejšie, zámožnejší voliči sa stále viac prikláňajú k republikánom. Republikáni majú podporu bohatších voličov v danom štáte, ale majú väčšiu celkovú podporu aj v chudobnejších štátoch, preto identifikácia bohatých štátov s bohatými voličov, alebo všeobecnejšie, stelesnenie takzvaných červených a modrých štátov, je podľa odborníkov zavádzajúce.
V súčasnom voľbách, samozrejme, ani jeden kandidát otvorene bohatých nežiada o hlas. Dokonca ani Trump, ktorý je označovaný za populistu. Pritom u bohatých voličoch je o 15 až 20 percent väčšia pravdepodobnosť, že pôjdu k urnám, než u širšej populácie, píše v správe Ipsos. "Nemyslím si, že práve teraz by ktorýkoľvek kandidát chcel ukázať, že má podporu zo strany vrchného percenta najbohatších. Hoci o obaja k vrchnému percentu patria," uzavrel Kraus.
