Úplatkárstvo a ekonomický výkon: Vazelína, či piesok do súkolia?

, vox Foto: thinkstock

Ekonómovia tvrdia, že korupcia v podnikaní môže potenciálne premazať súkolie zaseknutej ekonomiky. V novej štúdii sa pozreli sa na deväť krajín zo strednej a východnej Európy a účinky úplatkov na efektivitu. Vplyv korupcie na kapitál a pracovný trh je tým väčší, čím je krajina menšia, čím je politická stabilita nižšia a čím je regulácia slabšia. Je to dôkaz, ktorý hovorí o presnom opaku hypotézy o premazaní súkolia.

Empirické štúdie o ekonomických dôsledkoch korupcie prinášajú zmiešané výsledky. Niektoré podporujú názor, že korupcia má potenciál posilniť rozvoj, pretože poskytuje toľko potrebnú vazelínu na premazanie tuhého súkolia štátnej správy a regulácie. Alternatívny pohľad hovorí o piesku v súkolí, kedy korupcia znižuje ekonomickú výkonnosť kvôli zvýšeniu transakčných nákladov a neistote, neefektívnym investíciám a chybnému prerozdeleniu výrobných faktorov.

V novom výskume sa štyri ekonómky, Elisa Gamberoniová, Christine Gartnerová, Claire Giordanová, Paloma Lopez-Garciová pozreli na firemné údaje, aby ich dali do súvislosti s korupciou. Zamerali sa na šesť nefinančných súkromných sektorov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy. Analyzovali údaje z Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska. Tieto krajiny sú zaujímavé pre analýzu korupcie z niekoľkých dôvodov:

– po vstupe do EÚ prijali významné opatrenia na boj proti korupcii, aj keď rozsah krokov sa líši
– korupcia je aj v rámci únie vysoká, je tu je veľký priestor na zlepšenie
– ponúkajú dáta na úrovni podnikov v opakovaných časových intervaloch

Analytičky pracovali s hypotézou, že hraničné náklady firemných vstupov sú rovnaké v každom sektore národného hospodárstva. V takomto statickom prostredí návratnosť kapitálu a práce by mali byť vyrovnané naprieč firmami pôsobiacimi v rovnakom odvetví. Narušené obchodné prostredie, vrátane korupcie, môže odvrátiť tok financií od zvyšovania produktivity a vyvolať rozdiely, čo vedie k nesprávnemu prerozdeľovaniu zdrojov.

Od roku 2003 nesprávne prerozdeľovanie kapitálu prudko rastie vo väčšine krajín regiónu. Naopak výdavky s nesprávnym prerozdelením pracovného trhu vzrástli len mierne počas globálnej finančnej krízy a potom klesali, aj keď iba dočasne. Služby boli hlavnou hnacou silou vývoja.


Na zadefinovanie miery korupcie použili ekonómky údaje z Business Environment and Enterprise Performance Survey, ktoré cituje aj Svetová banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Ponúka informácie ako napríklad frekvencia a výška úplatkov. Koľko potrebujú podniky v ich odbore podnikania zaplatiť „aby sa veci pohli." Ponúka tiež údaje o frekvencii úplatkov vyplácaných za výkon osobitných administratívnych postupov, najmä pokiaľ ide o súdne vyrovnania, či platenie daní.

Počnúc pomerne vysokou úrovňou korupcie v roku 2002, údaje poukazujú na klesajúci trend v krajinách strednej a východnej Európy v posledných desiatich rokoch, aj keď intenzita tohto poklesu je odlišná v rôznych krajinách. Grafy znázorňujú priemerné úplatky všetkých firiem v danej krajine a rok.

Okrem rozdielov medzi jednotlivými krajinami existuje veľká heterogenita vo frekvencii platieb úplatkov naprieč sektormi aj veľkosťami firiem. Firmy pôsobiace v rôznych priemyselných odvetviach prichádzajú do interakcie s verejnými činiteľmi v rôznej miere. Vyžadujú rôzny počet licencií a povolení z dôvodu špecifických vlastností výrobných procesov.


Podľa údajov je sektor s najvyššou frekvenciou a výškou úplatkov stavebníctvo. Firmy s menej ako desiatimi zamestnancami hlásia, že vo svojom odbore podnikania musia dávať úplatky menej často, aby sa veci pohli, možno preto, že tieto firmy sú často oslobodené od reštriktívnych pravidiel. Podobný výsledok sa vyskytuje u veľmi veľkých firiem, ktoré majú vyjednávaciu silu a vplyv, dokáežu odolávať tlakom ponúkania úplatkov pri hľadaní tých „správnych“ úradníkov.

Ekonómky sa pozreli na veľkosť krajiny, mieru korupcie v priemyselnom odvetví a kvalitu regulácie. Našli dôkaz, že najmä v menších krajinách a krajinách s nižšou politickou stabilitou, zmena korupcie pozitívne korelovala s kapitálom aj dynamikou pracovného trhu. Základom tohto výsledku je, že inštitucionálni banditi v kanceláriách budú monopolizovať krádeže (korupciu) vo svojej krajine a zároveň obmedzia túto činnosť, pretože vedia, že ich budúce zisky budú závisieť na stimuloch pre ich subjekty, iba tak buidú investovať a rozširovať sa. Naopak "túlaví banditi" majú krátke časové horizonty a žiadny podnet na obmedzenie korupcie, pretože nahrabanie si majetku bude ich dominantnou stratégiou, pretože ich postavenie je nestabilné. V krajinách s vyššou ako priemernou politickou stabilitou našli dôkazy o mierne vyššej relatívnej frekvencii dávania úplatkov, ale výrazne nižšej relatívnej sume. Zistil aj, že v krajinách so slabou mierou regulácie, zmeny v korupcii ovplyvnili rast nesprávneho prerozdeľovania, čo teda v žiadnom prípade nehovorí v prospech hypotézy premazanie kolies ekonomiky.

Do úvahy vzali aj niektoré pomocné premenné pre korupciu, napríklad podiel žien v parlamente, aby sa zabránilo možnému skresleniu. Väčšia politická participácia žien sa spája s nižšou úrovňou korupcie. To môže byť z dôvodu vyššieho strachu z trestu v prípade odhalenia, alebo tým, že väčšinou sa odovzdávanie a prijímanie úplatkov odohráva v čisto mužskej spoločnosti.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy