oPeniazoch.sk, Financial Times Foto: TASR/AP;thinkstock
Existuje celý rad ekonomických politík, ktoré v bežných podmienkach považujeme za kontraproduktívne. Avšak v prostredí sústavne nízkej inflácie zmysel dávať môžu.
Politika negatívnych sadzieb, ktorú presadzuje ECB a Bank of Japan, zatiaľ prináša zmiešané výsledky. Mohli by sme sa preto domnievať, že ide o politiku nesprávnu, a mali by sme od nej upustiť. To by ale bola vážna chyba. Táto politika má svoje limity a v krátkom období nie je jasné, čo môže dosiahnuť. V dlhšom období je ale možné výrazne zvýšiť jej efektivitu. Najväčším problémom je v tomto zmysle hotovosť, ktorú môžu ľudia hromadiť v prípade, že sadzby klesnú do záporu, pretože táto hotovosť zápornému úročeniu nepodlieha.
Je možné, že nás čaká dlhé obdobie nízkych sadzieb, a mali by sme sa tak vážne venovať tomu, ako zvýšiť efektivitu politiky sadzieb záporných. Fed síce tvrdí, že on záporné sadzby v boji s ďalšou recesiou potrebovať nebude, pretože si vystačí s nástrojmi, ako je kvantitatívne uvoľňovanie. Môžeme dúfať, že to je pravda, pretože vybudovať základ pre skutočne efektívne politiku negatívnych sadzieb sa do ďalšej recesie nepodarí.
Niektorí ľudia tvrdia, že záporné sadzby sú neprirodzené a v histórii úplne ojedinelé. Pravdou ale je, že ešte pred papierovými peniazmi bolo znižovanie hodnoty mincí bežné, dosahovalo sa napríklad tým, že panovník znižoval obsah striebra v minciach. Navyše bežne prijímame to, že reálne sadzby sa kvôli vyššej inflácii môžu pohybovať v zápore. Záporné nominálne sadzby by tak pre nás nemali predstavovať nič mimoriadne.
Existuje rad ekonomických politík, ktoré v bežných podmienkach považujeme za kontraproduktívne, avšak v prostredí sústavne nízkej inflácie môžu dávať zmysel. Môže ísť o protekcionizmus, ktorý zvyšuje domáce ceny, alebo pozdržanie štrukturálnych reforiem, ktoré má podobný dopad. Podobné kroky sú ale určite oveľa horšie ako politika negatívnych sadzieb.
Smer, ktorým by sme sa mali teraz vydať, je jasný. V prvom rade by sme mali eliminovať používanie bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou, pretože tie by stáli v centre každého posunu smerom k hromadeniu hotovosti. A táto eliminácia by mala prebehnúť aj v rámci boja s daňovými únikmi a boja so zločinom. Až prídu ďalšie finančné krízy, centrálne banky by sa nemali pýtať, prečo nevenovali viac času premýšľaniu o záporných sadzbách. Musíme sa mu preto začať vážne venovať už teraz.
Autorom je Kenneth Rogoff, profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardovej univerzite, niekdajší hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu.
