oPeniazoch.sk, chronicle.com Foto: YT/Adam Ford;TEDx Talks
Píše sa rok 2120. Nikto necíti hlad, ani zimu, žiadnu bolesť. Nepotrebujeme už jesť ani brať lieky. Všetci sú krásni, inteligentní a charizmatickí. Ekonomike sa darí, odchod do dôchodku sa primerane skrátil. Už nemáme strach zo smrti. Pozriete sa z okna svojej kancelárie a vidíte, ako sa slnko odrážajúce veže týčia nad stromami lemovanými bulvármi.
Je to obraz, o ktorom si myslíte, že ho vidíte. V skutočnosti už žijete a pracujete vo virtuálnej realite. Vaše mesto tvoria počítačový hardvér a siete. A nie ste to "vy" v tradičnom slova zmysle. Ste "oni," robotický mozog, emulácia vytvorená zoskenovaním konkrétneho ľudského mozogu nahraného do počítača. Na druhej strane takto dokážete spracúvať informácie tisíckrát rýchlejšie než človek.
Takto vykresľuje obraz obrovského futuristické mesta a ľudského stroskotanca, ako sa krčí na malom opustenom ostrove. Posolstvo je jasné: komu patrí budúcnosť? Znie to ako science fiction, ale je to prednáška ekonóma. Robin Hanson, s koreňmi vo fyzike, je veterán zo Silicon Valley, racionálny mysliteľ náchylný zámerne vyťahovať provokatívne myšlienky.
Zatiaľ čo jeho teórie sú neraz zosmiešňované, Hanson nie úplný akademický vyvrheľ. Wendell Wallach z univerzity v Yale ho opisuje ako "skutočne unikátneho mysliteľa" kvôli spôsobu, akým využíva spoločenské vedy a ekonómiu, aby sa pokúsili predpovedať budúcnosť. "Je to veľmi odlišné od toho, čo robíme my všetci ostatní," hovorí. Nick Bostrom, profesor filozofie na Oxforde ho označuje za "možno najoriginálnejšieho mysliteľa spoločenských vied."
Hanson sa často ponorí do dialógu sám so sebou. Rád sa púšťa do myšlienkových experimentov. "Som divný človek, som ako puzzle. To znamená, že sa veľmi zdráham používať svoje vlastné intuície o veciach ako vodítko." Stačí spomenúť, že je členom Extension Foundation Alcor Life, a teda platí mesačný poplatok za to, že jedného dňa sa jeho hlava bude skladovať v zmrazenom stave. Vie, že sa dožije vysokého veku, ale nebude žiť navždy.
Hanson berie myšlienky a ich následky vážne, tvrdí, že mnoho vedcov nie. Pokrytectvo vidí takmer všade. Aj v akademickom svete. "Musíte použiť zložité metódy, čo najviac ťažko prístupných dátových sád, čo najviac ťažko prístupných teoretických konceptov," vysvetľuje. Hlavným kritériom je pôsobivosť, alebo náročnosť. V roku 1990 napísal, že "akademická obec je stále do značnej miery stredoveký spolok, ktorému vládne niekoľko mocných elít, je tam mnoho otrokov v podobe členov a študentov, ktorá má monopol na výskum." Hanson považuje seba za výnimku tohto pravidla a opísal svoje poslanie ako "posvätné pátranie, všetkému porozumieť, a zachrániť svet."
"Klameme o tom, prečo majú študenti ísť na prestížnu vysokú školu, klameme o tom, prečo sa oplatí financovať výskum, klameme o tom, prečo vlastne výskum robíme… klameme o množstve vecí," hovorí. "Sme tak v pokušení ospravedlňovať sa rečami v snahe nájsť čo najviac ušľachtilý dôvod, prečo niektoré veci robíme."
Hanson sa venuje veciam ako je nesmrteľnosť, mimozemšťania, alebo čo robiť, ak máte podozrenie, že žijeme v počítačovej simulácii. Poviete si, že sú to hlúposti, ale "hlúpe sa nerovná nedôležité."
Robin Hanson sa narodil v Chicagu v roku 1959 zbožným baptistickým rodičom. Cez víkendy jazdil na vidiek, aby sa zúčastňoval evanjelických bohoslužieb. Hanson a jeho dvaja bratia boli prihlásení do zboru, čomu muselo zodpovedať aj oblečenie. Keď mal 12 alebo 13 rokov prepadol sekte. Veril, že koniec sveta sa blíži. Našťastie sa to dozvedeli jeho rodičia a urobili potrebné kroky. Na strednej škole v Kalifornii objavil mladý Hanson fyziku, ktorá mu ponúkla komplexné vysvetlenie sveta a vytiesnila náboženstvo z jeho života. Zo strednej šiel na University of California v Irvine študovať fyziku. Zistil, že to nebude pre neho nijak zvlášť náročné. Namiesto domácich úloh sa len hral s rovnicami. napriek tomu bol jednotkár.
V roku 1981 odišiel na University of Chicago, aby pokračoval v štúdiách končiacich magisterským titulom z fyziky a filozofie. Bol ale čím ďalej netrpezlivejší. Veril, že niektoré veľké otázky vo fyzike, rovnako aj v kvantovej mechanike, sú už zodpovedané, rovnako ako teória niekoľkých svetov, čo naznačuje, že všetky alternatívne vesmíry sú skutočné. Hanson tomu dáva 95 percentnú pravdepodobnosť. Začal preferovať neprebádané oblasti, kde by sa mohol zamerať na niečo veľké.
V tom období ho zaujali hypertext a umelá inteligencia. Presťahoval sa do Silicon Valley a dostal prácu v Lockheed Martin v oblasti štatistiky a výskumu umelej inteligencie. Vo svojom voľnom čase, pracoval na projeke Xanadu, experimentálnom úsilí vybudovať pokročilý hypertextový systém. Projekt Xanadu bola čiastočne snaha aby hypertextové odkazy, predložili opačný dôkaz alebo užitočné informácie. Nebolo by možné ich ignorovať, a svet myšlienok by sa tak čoraz viac riadil racionálnou výmenou údajov.
Hanson sa ale cítil, že nedostáva potrebný priestor, bez titulu Ph.D nebol braný vážne. Opustil zamestnania a zapísal sa do doktorandského študijného programu sociálnych vied na California Institute of Technology. Tu zistil, že ekonómovia fungujú na báze vlastných myšlienok a jednoduchých modelov, ktoré sa ukázali ako správne v experimentoch, ale často nedokázali zachytiť zložitosti reálneho sveta. O desať rokov neskôr, v roku 2003, už Hanson spolu so skupinou ekonómov pracoval na projekte vybudovania trhu so stávkami na konkrétne udalosti. Nazvali ho Policy Analysis Market. Hanson navrhol koncepciu už v roku 1988. Veril, že s dostatočnou finančnou podporou by dokázal odmeňovať vedcov či analytikov s najlepšími nápadmi, a to bez cynizmu a pokrytectva. Projekt bol v poriadku, odborníci počas niekoľkých mesiacov si mohli staviť menej ako 100 dolárov na pravdepodobnosť vecí, ako napríklad občianske nepokoje v Saudskej Arábii. Potom čo sa médiá chytili projektu, označili ho za niečo, čo napomáha teroristom pri plnení ich úloh. Pracovná skupina sa rozpadla,
Hanson sa nevzdal toho, čo nazýva "trochu neobvyklý prístup pomocou základnej sociálnej teórie, okrem zdravého rozumu a trendu projekcie, predpovedať budúce spoločnosti." Analyzuje čierne scenáre, ktorým sa iní vyhýbajú. Vo svojej knihe píše, že už o storočie, bude možné zoskenovať ľudský mozog na "s dostatočne jemným priestorovým a chemickým rozlíšením," a postaviť modely, ktoré dokážu spracovať signál a pracovať ako by šlo o mozgové bunky. Vytvorí sa dynamicky spustiteľný model mozgu na umelom hardvéri, model, ktorého výstupy a správanie sa bude podobné pôvodnému mozgu.
Niektorí bádatelia sympatizujú s týmto názorom, ale sú presvedčení, že najbližších 50 až 100 rokov je to skôr sci-fi. Ale aj sci-fi nám prináša informácie.
Hanson odhaduje, že robotická ekonomika porastie skutočne rýchlo, predpovedá dvojnásobný rast každý mesiac. Ale táto kapitola existencie bude mať krátke trvanie. Možno rok alebo dva, aj keď to bude ľudstvo pociťovať, ako by to bolo omnoho dlhšie. Bude to subjektívny pocit vďaka vysokorýchlostnému spracovaniu informácií.
Nie je jednoduché získať finančné prostriedky na projekty, ktoré sa považujú za povrchné. "Pošlete svoju žiadosť na posúdenie, dostanú ich historik, biológ, matematik. Každý z nich ju vráti a povie: "to je zaujímavá štúdia, ale v mojom obore by sa mala urobiť takto a takto." Príliv peňazí zo Silicon Valley čiastočne dokáže zmierniť problémy futuristického výskumu.
Vyhodnotenie je ďalšou výzvou pre akademických futuristov. Ako môžeme posúdiť navrhovanú budúcnosť liliputánskym mozgom súčasnosti? "Trvalo storočia, kým sa podarilo overiť niektoré z Einsteinových teórií," hovorí Erik Brynjolfsson, profesor na Sloan School of Management MIT. "Je to skvelé, keď vedecké teórie môžu byť hodnotené na základe empirických dôkazov, skutočnosťou ale je, že existuje veľa teórií, kde je ťažké získať jasné empirické dôkazy, taká je napríklad teória strún.“
Brynjolfsson si myslí, že potrebujeme viac takých ekonómov ako je Hanson, a povzbudzuje svojich študentov, aby sa nevenovali tomu, čo robia všetci ostatní. "Potrebujeme spektrum ľudí," hovorí podnikateľ Peter Thiel ponúkajúci rizikový kapitál. "Viac ľudí, čo ide mimo hlavný prúd, ktorí nenasledujú dav."
Tomu zodpovedá Hanson, ktorý neváha cestovať so svojomi prednáškami aj mimo akademickej pôdy. Jedno také podujatie sa začiatkom júna odohralo na Cato Institute, čo je liberálny think tank vo Washingtone. Prišlo asi 45 ľudí, vrátane profesorov, stážistov z celého radu anarchistických organizácií, a rôzni oportunisti, ktorí vyhľadávajú obed zadarmo. Hanson tu predáva jednu svoju knihu. Problém je, že Cato nemôže prijať platobné karty. Po prednáške Hanson ukadá do škatule nepredané knihy a hovorí o prednostiach, prečo píše knihy kým ostatní blogujú. Avšak aj Hanson je plodný blogger, má desiatky tisíc zobrazených stránok za mesiac.Blogovanie mu pomohlo vycibriť si aj štýl zmýšľania.
Niekoľkokrát týždenne má spoločný obed so skupinou ekonómov, atmosféra je kolegiálna, preberajú sa stávky, kto vyhral a kto prehral a spoločne dráždia Hansona pre jeho grandiózne vízie nesmrteľnosti.
– "Robin je tak zamilovaný do zovšeobecnenia, že často ignoruje rôzne detaily, čo vedie k dobrým nápadom, ale tiež, podľa môjho názoru, k bláznivým nápadom,“ hovorí John Nye. —
– "Mám to z fyziky," odpovedá Hanson a nahlas sa čuduje, prečo jeho myšlienky nie sú prijaté v akademickom svete. Jeho kolegovia neváhajú ponúknuť teórie.
– "Robin, tvoja práca bude oveľa lepšie prijatá, ak by si urobil jednu divnú vec a všetko ostatné by bolo v poriadku," hovorí Bryan Caplan.
– "Púšťam sa do viacerých projektov, takže je tu väčšia šanca že jeden z nich vyjde a bude v poriadku," hovorí Hanson.
– "Ale je tu tiež väčšia šanca ž e to bude šialené," usmieva sa John Nye.
