oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP
Škandinávske krajiny sú preslávené tým, že vďaka sociálnej politike majú nízku mieru príjmovej nerovnosti. Sú považované za krajiny, kde každý dostane dobré vzdelanie, vysokú mzdu a štedrú vládnu podporu. Dnes je ale už situácia iná, rovnosť je ohrozená, a opäť za to môžu nekonvenčné stimulačné opatrenia centrálnych bánk.
Mieru príjmovej nerovnosti vyjadruje Gini koeficient, ten v Dánsku vzrástol z 0,20 z roku 1990 na 0,27 v roku 2014, hovorí o tom najnovšia správa dánskej Hospodárskej rady. Gini koeficient sa hýbe od nuly, teda úplnej rovnosti po 1, čo je úplná nerovnosť. Takže 0,27 je stále veľmi dobré skóre, v roku 2013 bolo Dánsko dokonca treťou najlepšou krajinou podľa OECD. Avšak, aktuálna správa je ďalším dokladom, že politiky centrálnych bánk, ktoré by mali podporiť ekonomický rast, spôsobujú namiesto toho rastúcu nerovnosť po celom svete.
V správe, zverejnenej minulý týždeň sa píše, že za zvýšením nerovnosti treba z časti vidieť väčšie príjmy z kapitálových investícií a nižšie úrokové sadzby, pretože sa zvýšil disponibilný príjem ľudí, ktorí vlastnia finančné aktíva. Nízke úrokové sadzby znamenajú, že ľudia s dlhopismi a sporiacimi účtami dostávajú nízke výnosy a ich úspory sa hromadia pomalšie. Nízke ceny sa tiež premietli do rýchlejšie rastúcich cien akcií, pretože investori hľadajú alternatívu pre dlhopisy, z čoho ťažia držitelia akcií, čo sú väčšinou ľudia s vyššími príjmami.
Vzostup nerovnosti v Dánsku sa dá vnímať ako varovanie pre zvyšok Európy. Dánska centrálna banka prvýkrát znížila úrokové sadzby pod nulu v júli 2012, má tak v talóne negatívny sadzby dlhšie ako ktorýkoľvek iný národ. Nízke a negatívne úrokové sadzby sa stali normou naprieč celou Európou. I ostatné krajiny môžu očakávať podobné účinky, ako vyvolali v Dánsku.
V Dánsku sa počet ľudí žijúcich v chudobe zvýšil, zatiaľ čo horných 10 % zbohatlo, uvádza správa z dánskej Hospodárskej rady. Aj demografické zmeny, vrátane starnutia národa a prísun ďalších prisťahovalcov zohráva určitú rolu v raste nerovnosti. Napriek tomu, že Dánsko má progresívny systém dane z príjmu, ktorého cieľom je široké prerozdeľovanie bohatstva, nepodarilo sa úplne zvrátil rozdiely v príjmoch prostredníctvom tohto nástroja.
Ekonómovia čoraz častejšie diskutujú o účinnosti politík centrálnych bánk a aj táto správa asi len prileje olej do ohňa spôsobeného nízkymi úrokovými sadzbami a kvantitatívnym uvoľňovaním. Nákupy dlhopisov centrálnymi bankami zvýšili cenu mnohých finančných aktív, vrátane akcií. Pomáha to ľuďom, ktorí akcie majú, ale vôbec nie tým, ktorí ich nemajú.
Nech sa už centrálne banky a vlády po celom svete snažia robiť všetko preto, aby spomalili, alebo zvrátili rastúcu nerovnosť, nič z toho sa zatiaľ neukázalo, ako účinný nástroj.
