Permanentné speňažovanie: Raz musí nadísť čas, kedy banky prestanú tlačiť peniaze

, Bloomberg Foto: SITA/AP

Počas posledných ôsmich rokov, hlavné centrálne banky zvýšili svoje súvahy z 6 na 18 biliónov dolárov, prevažne prostredníctvom nákupu svojich vlastných vládnych dlhopisov. Kým Fed sa chystá ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania, Európska centrálna banka a Bank of Japan v ňom budú pokračovať. Aj tie ale s QE nakoniec skončia. Čo sa vtedy stane, bude rozhodujúce a predurčí, či sa svetová ekonomika vyberie cestou k skutočnému rastu, alebo sa prepadne do ďalšej stagnácie.

Odvíjajúc sa od súčasnej situácie, postupne, ako sa bude blížiť vyplácanie nadobudnutých aktív, sa takmer určite dá očakávať deflácia a finančný krach. Dôjde totiž k odlivu obrovského množstva likvidity z finančného systému. Pravdepodobne budeme svedkami toho, čo Adair Turner, bývalý predseda britskej finančnej autority, nedávno nazval stavom "trvalej monetarizácie."

Permanentné speňažovanie bude nevyhnutné, kvôli riziku a ťažkostiam vzniknutých pri odstraňovaní rastu aktív, ktoré sa deje v rámci QE. Vzhľadom k tomu, že centrálne banky sú vo vlastníctve vlád, absorbujúce QE nákupy by v konečnom dôsledku znamenali, že vlády budú vlastniť svoje vlastné dlhopisy, majetok, ktorý sa významne podieľa na štátnom dlhu.

Tým sa celkovo zmení obraz štátneho dlhu. Novokonsolidovaný štátny dlh bude výrazne nižší, hneď ako sa majetok nadobudnutý centrálnymi bankami prostredníctvom QE odpočíta. Dlh sa ocitne na historicky prijateľnej úrovni.

Táto, v podstate len zmena účtovania, by znamenala, že vlády by mali väčší priestor na spustenie fiškálnych stimulov, než sa pôvodne očakávalo. Rozsiahly stimulačný program so zameraním na infraštruktúru a zvyšovanie ľudského kapitálu by pravdepodobne vyvolal svetovú hospodársku obnovu. To by umožnilo výhody QE rozrátať pre spoločnosť ako celok, nie len pre niekoľko držiteľov QE-nafúknutých finančných aktív.

Ale netreba zabúdať ani na riziká. Permanentné speňažovanie predpokladá, že majetok nadobudnutý prostredníctvom QE nikdy nebude vrátený dlžníkom, vládam, ktoré ich vydávajú. Zmyslom krokov nezávislých centrálnych bánk bolo zabrániť vládam, aby použili menovú politiku na financovanie svojich výdavkov, alebo svojho dlhu. Nákupy QE de facto eliminovali umelé prerozdelenie a vyvolávajú otázku, či by budúce dlhové financovanie mohlo fungovať rovnakým spôsobom. Ak by sa to zopakovalo, už by mohla byť narušená dôvera verejnosti v nekrytú menu, čo by povzbudzuvalo skôr na vytváranie úspor v alternatívnych aktívach, mimo finančného systému.

Vlády a centrálne banky musia nájsť spôsob, ako využiť výhody peňazí, ktoré boli umelo vytvorené, bez toho, aby bola ohrozená schopnosť centrálnych bánk udržať QE ako dôveryhodný nástroj aj pre budúcnosť. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je umiestniť aktíva nakúpené monetárnymi autoritami v rámci QE do štátneho fondu, a nie ich rozdávať priamo vládam do rozpočtu. Tým by sa jasne zadefinovala súčasná situácia ako jednorazová a budúce vlády by mohli zabudnúť na akékoľvek nádeje na zisky z ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania.

Politický tlak je v tomto smere citeľný, stačí sa pozrieť na nemeckú kritiku Európskej centrálnej banky, ale aj prejav britskej premiérky na straníckej konferencii minulý týždeň. "Kým menové politiky s mimoriadne nízkymi úrokmi spolu s kvantitatívnym uvoľňovaním poskytli urgentnú pomoc v liečbe hospodárstva, musíme uznať, že má aj niektoré nepríjemné vedľajšie účinky. Ľudia s aktívami zbohatli, zatiaľ čo ľudia bez aktív, nie. To sa musí zmeniť a my tej zmene pomôžeme," povedala Theresa Mayová.

Táto zmena nakoniec bude musieť nastať v každom prípade, pretože centrálne banky už nebudú mať účinnú muníciu. To by mal byť signál pre vlády, aby robili viac. Dobrou správou je, že na to majú väčší priestor, než sa predpokladalo.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy