Z čoho pramení pocit, že ekonomika uviazla na mŕtvom bode

, The Week Foto: thinkstock

Ocitli sme sa uprostred podivného druhu ekonomickej malátnosti. Na jednej strane niektoré ekonomické čísla vyzerajú celkom dobre, na strane druhej príjmy ani ekonomika nesastú dostatočným tempom.

Niektorí hovoria, že tu máme "nový štandard", iní sa prikláňajú k označeniu "veľká stagnácia", čo by malo prameniť z teórie, že prísun technologických inovácií sa spomalil, čo vedie k stagnujúcej  ekonomike. Po ruke sú aj iné zaujímavé teórie pre súčasnú paradoxnú situáciu.

Jednou z nich je, že tento podivný pocit ekonomickej stagnácie vyplýva zo skutočnosti, že v existujú dva druhy priemyselných odvetví. Jedny rastú veľmi rýchlo, a iné rast brzdia.

Existujú sektory ekonomiky, kde je rýchly rast produktivity. Ceny rýchlo klesajú. Sú to odvetvia, kde je  každý znepokojený tým, že pracovné miesta zanikajú, alebo, že rastie napätie kvôli Číne, Japonsku, alebo Mexiku. Ľudia hovoria, že je tu príliš veľa technologických zmien. Mladí zo Silicon Valley sa mstia ekonomike.

Potom tu máme sektory, v ktorých ceny rýchlo rastú: zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, stavebníctvo. Tu je veľmi málo technologických inovácií. Ide o odvetvia s nedostatočným rastom produktivity, inovácií a zmien. Monopoly, oligopoly, kartely, či vlády určujú ceny na trhu, čo predstavuje dysfunkčné správanie, ktoré vedie k rýchlemu rastu cien. Vláda štedro dotuje vybraté sektory, ale keďže sú to nepružné trhy, dotácie spôsobia len ďalší rast cien.

Pretože tieto dve veci sa dejú v rovnakom čase, spremerujú sa. Tým pádom sa ale dokonale maskuje to, čo sa vlastne deje. Máme niektoré sektory, kde padajú ceny veľmi rýchlo, a niektoré, kde rastú veľmi rýchlo.

Mzdy, zdravotná starostlivosť a vzdelanie sú sektory, kde je inovácia nedostatočná. To je dôvod, prečo sa zdá, že niektoré časti ekonomiky, ako je Silicon Valley, dosahuje výborný výkon, ale ekonomika celkovo sa zdá, že stagnuje. Je to problém nedostatočného nasadzovania technologických inovácií v odvetviach ekonomiky s vysokou eskaláciou cien.

Ide o problém, na ktorý ekonómovia už dlho poukazujú. Má aj svoje meno, Baumolova nákladová choroba. Časť ekonomiky je viac produktívna, ako druhá časť. Tá menej produktívna časť má záujem dosahovať platy ako sú v tej viac produktívnej časti, čo vedie k rastu cien. To znamená, že za tieto služby, ktorých sa týka Baumolova choroba, budú ľudia musieť platiť viac pri rovnakých požiadavkách na kvalitu.

Takýto pohľad na podivnú situáciu v ktorej sa nachádzame dáva zmysel. Ekonomika v jednom čase má úspešné sektory a menej úspešné, časť rastie, druhá klesá, dobré aj zle zároveň. Takéto vysvetlenie sa zaobíde bez toho, aby sa uplatnil zbabelý postup elít proti jasnému vinníkovi (nech už je to verzia z úst elity pravicového, či ľavicového populistu).

Problémom však je, že niektorí ekonómovia zobrazujú tieto dve strany ako rovnocenné, a predpokladajú, že v podstate ak produktívna strana naruší danú rovnováhu, automaticky to zvýši celkovú produktivitu ekonomiky. Máme však dobrý dôvod pochybovať že tomu tak v skutočnosti je. Koniec koncov stačí sa pozrieť na internetovú revolúciu, ktorá prebieha už 20 rokov. Aj keď bola prínosom pre spotrebiteľský prebytok, v číslach produktivity sa to zvlášť výrazne neodrazilo. Dnes môžeme velebiť umelú inteligenciu, najnovšie technologické výstrelky, ale zatiaľ nie je jasné, do akej miery bude dokážu posilniť ekonomický rast. Iste, technológie nám nepriniesli ekonomický boom, aký dnes potrebujeme, ale môže sa to udiať zajtra. Pre tento okamih je to stále len sľub.

Ekonomika je skutočne rozdelená na dve časti, medzi výkonný sektor a ten menej produktívny, ktorý potrebuje pridať. Omylom však je, ak si myslíme, že nám stačí len sedieť a čakať, že sa tento problém napraví sám. Zdá sa, že je na to oveľa menej náchylný, než sú naše očakávania. 

Súvisiace články

Aktuálne správy