oPeniazoch.sk, chicagobooth.edu Foto: SITA/AP
Technológie za niekoľko desaťročí zásadne zmenili spôsob našej práce, spôsob, akým sa zabávame, spôsob, akým žijeme. Technológie dokázali zmeniť pracovné trhy.
Pamätám si, ako by to bolo teraz. Moja mama si ma fotila počas promócií na klasický fotoaparát. Nacvakala množstvo obrázkov, väčšina momentiek bola rozmazaná. Ak si chcem oživiť spomienky, stačí siahnuť po albume na poličke a prelistovať si kúsok zo svojho doterajšieho života. Dnes už na promóciách vidíme väčšinou telefóny, ktoré dokážu zachytiť vysoko kvalitné fotografie a videá, a tie sa zdieľajú s priateľmi a rodinou v reálnom čase. Navyše môžu byť vďaka YouTube uložené vo virtuálnom svete večne, spolu s ostatnými, kde sú hlavnými aktérmi naši domáci miláčkovia.
Technológie ale zďaleka nezmenili iba spôsob, akým si uchovávame spomienky. Počas niekoľkých posledných desaťročí dokázali úplne zmeniť pracovné trhy. Môžu zmeny v technológii pomôcť vysvetliť, prečo sa na trh práce dostáva menej kvalifikovaných pracovníkov? Mnohí ekonómovia si myslia, že odpoveď je áno.
K dispozícii je veľké množstvo literatúry, ktorá poukazuje, že technologický pokrok prispel k prudkému poklesu zamestnanosti v spracovateľskom priemysle. Od roku 2000 americká ekonomika stratila viac ako 8 miliónov výrobných pracovných miest, a to napriek tomu, že výroba rástla. Americkí výrobcovia prešli z pracovne náročnej produkcie na výrobu kapitálovo náročnú. Namiesto najímania pracovníkov na montážne linky, výrobcovia uprednostnili stroje. Nová technológia má za následok, že klesá dopyt po menej kvalifikovanej pracovnej sile. Menej kvalifikovaní pracovníci sú rozhodne tí, koho najviac zasiahne rastúci nástup technológií.
Som presvedčený, že pokles dopytu po pracovnej sile je čiastočne dôvodom, prečo miera zamestnanosti menej kvalifikovaných pracovníkov klesla tak ostro a klesá vytrvalo za ostatných 15 rokov. Som tiež presvedčený, že meniace sa technológie zohrávajú svoju úlohu v tomto poklese.
Vo svojom súčasnom výskume sa zameriavam na úlohu technológií v ponuke pracovnej sily. Tejto línii sa venuje menej pozornosti akademikov. Jednotlivci sa rozhodujú o tom, či nastúpiť do práce alebo nie. Väčšine sa samozrejme nepáči pracovať takmer zadarmo. To je dôvod, prečo musíme platiť ľuďom vyššie mzdy. Týmto spôsobom ich prinútiť pracovať. Ten, kto sa chce zamestnať porovnáva prínos práce a náklady na ňu. Aké sú náklady na prácu? Vzdávame sa voľného času. Čím atraktívnejší je náš voľný čas, tým menej budeme chcieť pracovať. Je možné, že technológie zmenili hodnotu voľného času? Myslím, že odpoveď je definitívne áno, a dám vám príklad toho, ako som na to prišiel na základe vlastnej skúsenosti.
Mám 12-ročného syna a snažím sa mu obmedziť možnosť hrať videohry. Zvolili sme prídelový systém. Pár hodín cez víkend si môže zahrať, pod podmienkou, že už má hotové úlohy. Avšak, keby to bolo na ňom, nemám pochýb, že by hral 23 a pol hodiny denne. Povedal mi to. Keby sme nemali prídelový systém, nie som si istý, či by si našiel čas najesť sa, ale som si istý, že by sa prestal sprchovať.
Niektoré technológie, ako sú videohry a sociálne médiá, zvýšili hodnotu voľného času. Nielen, že ľudia tvrdia, že je to oveľa zábavnejšie ako sledovanie televízie, alebo návšteva kina, ale tiež tvrdia, že sú viac interaktívne. Keď môj syn hrá videohry, trávi tak čas so svojimi priateľmi, ktorí rovnako ako on sedia doma v obývačke, a rovnako ako on sa tým účinne vyhýbajú sprchovaniu sa. Mnoho rodičov sa pravdepodobne už stretlo s niečím podobným. Ale dovoľte mi, aby som vám ponúkol trocha viac čísel.
Rovnako ako sme hovorili o poklese miery zamestnanosti pre nižšou kvalifikáciou vo veku 21-55, je táto miera ešte vyššia u mladších mužov s nízkou kvalifikáciou. U mužov vo veku okolo 20 rokov, sa miera zamestnanosti znížila o približne 10 percentuálnych bodov počas posledných 15 rokov. Tento pokles je ohromujúci. Môžete si myslieť, že je to spôsobené nárastom školskej dochádzky, ale nie je to tak. Pozrime sa čo hovoria aktuálne údaje. V roku 2015 až 22 percent mužov s nižšou kvalifikáciou vo veku od 21 do 30 rokov bolo za uplynulých 12 mesiacov bez práce. Pre porovnanie, v roku 2000 bol podiel mladých, menej kvalifikovaných mužov, ktorí nepracovali v priebehu predchádzajúceho roka menší ako 10 percent. Pokles miery zamestnanosti v tejto kategórii bol väčší, než u všetkých ostatných vekových kategórií, pohlaví, a zručností, počas rovnakého časového obdobia.
Vynára sa v tejto súvislosti nejedna závažná otázka. Ak nepracujú, z čoho teda žijú? Mamahotel! Podľa posledných údajov, 51 percent menej kvalifikovaných mužov vo veku 20 rokov žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, alebo blízkymi príbuznými. Toto číslo bolo v roku 2000 iba 35 percent, v roku 2014 už 70 percent. Ak nepracujú, ako sa stravujú? Keď už bývajú u rodičov, nemajú problém otvoriť si chladničku a urobiť nájazd ako sa patrí. Sú títo mladí nezamestnaní muži ženatí? Nie sú, vek pre vstup do manželstva sa pre túto skupinu zvyšuje. Informácie o tom, či sa táto vzorka sprchuje dostupné nie sú.
Časť môjho nového výskumu dokumentuje, ako táto skupina nezamestnaných mladých mužov trávi svoj voľný čas. Podľa štatistík im medzi rokmi 2000 2015 vzrástol "voľný čas" asi o štyri hodiny týždenne. Každý z nás to pozná, ak voľný čas rastie, musí to byť na úkor niečoho iného. Pre našu vzorku je to pokles pracovného času. Pri zvýšení o štyri hodiny týždenne, tri z týchto hodín venovali hraniu videohier! Priemerný nezamestnaný mladý muž s nižšou kvalifikáciou strávil v roku 2014 asi dve hodiny denne pri videohrách. To je priemer. Dvadsaťpäť percent oslovených uviedlo, že sa hrajú aspoň tri hodiny denne. Asi 10 percent uviedlo že až šesť hodín denne. Život týchto nezamestnaných menej kvalifikovaných mladých mužov vyzerá presne tak, ako by to chcel môj syn. Žiadna škola ani práca, len veľa videohier.
Ako vieme, že práve technológie sú príčinou poklesu zamestnanosti pre týchto mladých mužov? Samozrejme, nemôžeme to tvrdiť s istotou, ale existujú určité indície. Stačí sa pozrieť na prieskumy, ktoré sledujú subjektívny blahobyt. Celková úroveň šťastia u menej kvalifikovaných mladých mužoch v roku 2014 bola vyššia než na prelome milénia. Toto zvýšenie bolo napriek tomu, že sa miera zamestnanosti prepadla o 10 percentuálnych bodov a že sa zvýšila pravdepodobnosť, že zostanú bývať doma u rodičov.
Videohry a technologické inovácie, ako je iPhone, Facebook a Instagram, sú v relatívnom vyjadrení lacné, ale zábavné. Dokážu voľný čas riadne spríjemniť. Pre menej kvalifikovaných pracovníkov s nízkymi trhovými mzdami, je teraz atraktívnejšie, aby sa nevzdali svojho voľného času. Avšak, pre kvalifikovanejších pracovníkov, a to aj napriek tomu, že hodnota ich voľného času je vyššia, ich mzdy sú stále dosť vysoké, aby stačili na motiváciu k práci.
Aby sme to zhrnuli, technológia pre menej kvalifikovaných pracovníkov znížili na jednej strane dopyt po práci a na strane druhej aj ponuku pracovných príležitostí.
Na istej úrovni by to mohlo vyzerať, že klesajúca miera zamestnanosti u mladších, menej kvalifikovaných pracovníkov, je čiastočne dôsledkom toho, že táto skupina si viac cení svoj voľný čas. Myslím, že to môže byť pravda, ale len v krátkodobom horizonte. Ale čo z dlhodobého hľadiska? Dnes sú ako dvadsiatnici šťastní, ale budú rovnako šťastní aj v tridsiatke, či štyridsiatke? Nebudú mať potrebné pracovné skúsenosti, ani návyky. Mnohí sa budú chcieť oženiť a mať deti. Ale dá sa to, ak ste stále vo svojej detskej izbe u rodičov? Hranie videohier nezabezpečuje každodennú život. Je to zlá kombinácia: nízky dopyt po pracovnej sile plus kumulatívne účinky nízkej ponuky práce predstavujú pochmúrne ekonomické podmienky pre postupne starnúcich pracovníkov.
Autorom je Erik Hurst profesor ekonómie na The University of Chicago Booth School of Business.
