Prečo banky a regulátori klamú: Nebudeme zbytočne spochybňovať pripravenosť na horšie časy

, sovereignman.com Foto:thinkstock

Sprísňovanie regulácie, náročnejšie kapitálové požiadavky, to všetko vyzerá na papieri pekne. So skutočnosťou sa to ale nezhoduje. Je to ako s bezpečnostnými kontrolami na letiskách,v mnohých prípadoch majú skôr vytvárať ilúziu bezpečia.

Americké banky sú v dobrej kondícii a sú na tom dnes výrazne lepšie ako pred svetovou finančnou krízou v roku 2008. Takto sa vyjadrujú regulátori aj politici vo Washingtone. Banky pravidelne podstupujú záťažové testy, sú pod prísnym dohľadom regulátora a musia spĺňať nekompromisné požiadavky kapitálovej vybavenosti. Znie to dobre, ale nie sú niektoré regulačné opatrenia vo finančnom sektore len prepracovaným maskovaním, ktoré slúži na balamutenie investorov?

Takzvané stres testy bánk majú ukázať, v akej kondícii sú banky a či by dokázali ustáť ďalšiu finančnú krízu. Investori sú na výsledky záťažových testov zvedaví, médiá o nich s veľkou pompou informujú. Ukazuje sa, že prevažná väčšina bánk by krízu ustála bez väčších problémov. Stres testy ale niektorí považujú iba za zdrap papiera, ktorý vôbec o ničom nevypovedá. Prečo? Scenáre záťažových testov sú založené na modelovaní vývoja ekonomiky a diania na trhoch. Problémom je, že skutočná kríza je prakticky vždy oveľa horšia akoto vykresľujú modely. Ukázala to aj finančná kríza z roku 2008, počas ktorej sa všetky nočné mory investorov a regulátorov stali skutočnosťou. Navyše prakticky všetky naraz. Záťažové testy tiež nepracujú s kontextom. Žiadny model napríklad nepočíta s tým, že by podobne ako v roku 2008 mohla skrachovať veľká banka, ktorá by so sebou stiahla aj ďalšie finančné domy, a tým podrazila nohy celému finančnému sektoru.

Ak v záťažových testoch niektorá banka nesplní požiadavky kapitálovej vybavenosti, vyzve ju regulátor, aby si kapitál doplnila. Toto pravidlo je ale zrejme ešte zbytočnejšie ako samotné stres testy. V bankovníctve funguje kapitál v zásade ako núdzový rezervný fond. Kapitál prichádza na rad až vo chvíli, keď trhy začnú kolabovať a hodnota aktív v držbe bánk sa rúti smerom dole. Finančné domy s uspokojivou kapitálovou vybavenosťou zostanú solventné, ostatné skolabujú. Navyšovanie kapitálovej vybavenosti by fungovalo, keby banky pravdivo informovali o svojich súvahách. Súčasné pravidlá im však umožňujú, aby o všeličom úplne legálne neinformovali, prípadne o niektorých veciach informovali tak, aby zbytočne nespochybňovali svoju pripravenosť na horšie časy.

Jeden z vrcholných predstaviteľov americkej Federálnej spoločnosti pre poistenie vkladov (FDIC) dokonca nedávno varoval, že "systém bankám umožňuje až príliš jednoducho skrývať riziko" a že skutočné úrovne kapitálovej vybavenosti amerických bánk sú nedostatočné na zabezpečenie pružnosti bankového sektora.

Potom je tu regulácia v podobe zákazu niektorých rizikových obchodov na vlastný účet finančných inštitúcií. Cieľom je ochrana finančného systému a ochrana vkladov pred ďalšou finančnou krízou.Ale aj v tomto prípade je tu jeden zásadný problém. Regulácia mala nadobudnúť účinnosť 21. júla 2012. Do tohto dátumu sa mali americké banky zbaviť všetkých rizikových aktív, na ktoré sa opatrenie vzťahuje. Vo februári 2012 však bolo jasné, že tento termín sa nedodrží, a tak sa rozhodlo o jeho posunutí. A potom znova a znova. Aktuálne platí rok 2022. Načo vlastne slúžia tieto prieťahy? Americké banky jednoducho nie sú schopné rizikové aktíva predať. Nie je totiž toho, kto by ich kúpil. Ak by banky tieto aktíva predali okamžite, utrpeli by obrovské straty. A to si neželajú ani bankári, ani  regulátori. Namiesto toho, aby donútili finančné domy priznať, ako na tom v skutočnosti sú, regulátori stále ustupujú a dovoľujú, aby finančné domy pracovali so 100 % hodnotou rizikových aktív bez ohľadu na ich trhovú cenu. Odvážni tomu hovoria legálny podvod.

Súvisiace články

Aktuálne správy