oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP;TASR/AP
Ruská ekonomika musí riešiť iné otázky, než tie aké sú na programe dňa v USA, Japonsku a eurozóne. Ruská centrálna banka musí preto prijať iný prístup, aby dokázala odraziť vplyv politiky iných centrálnych bánk na ekonomiku krajiny.
"To, či ostatné centrálne banky stále majú záujem držať také typy nástrojov, ktoré majú vplyv na túto situáciu, je predmetom veľmi širokej diskusie," povedala guvernérka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová pre televíziu CNBC. "Niektoré sa už ocitli na pokraji záporných úrokových sadzieb a niektoré z nich už sú v negatívnom teritóriu úrokovej sadzby. To celkom iste nie je triviálny problém, ale čo sa týka ruskej ekonomiky, ocitáme sa v celkom inej situácii," dodala.
Nabiullinová kriticky vystupuje voči prostrediu uvoľnenej menovej politiky, ktoré ostatné centrálne banky vytvorili v posledných rokoch cez ich programy kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Tie boli zamerané na posilnenie likvidity, investícií a hospodárskeho rastu, ale nemuseli byť nutne premietnuté do investícií do reálnej ekonomiky. Skôr sa zvýšila likvidita na finančných trhoch, rastie obava ohľadom nafukovania akciovej a dlhopisovej bubliny, ktoré pravdepodobne prasknú v momente, keď programy QE nakoniec skončia a menová politika sa vráti do "normálu".
Nabiullinová varovala, že "vzhľadom na pokračujúce uvoľňovanie menovej politiky v mnohých krajinách existuje možnosť, že vyššia úroveň volatility na finančných trhoch bude naďalej pretrvávať." Pripustila však, že mnoho centrálnych bánk sa snaží nasledovať "veľmi miernu, opatrnú politiku a snaží sa riadiť očakávania a vytvoriť len toľko prekvapení pre trhy, koľko je nutné."
Kým centrálne banky v Japonsku a eurozóne sa snažia zvýšiť infláciu a rast, ruská centrálna banka sa snaží bojovať s vysokou infláciou, ktorú spôsobili aj medzinárodné sankcie a prepad cien ropy. Slabý rubeľ spôsobil prudký nárast cien a recesiu.
To predstavuje výzvu pre ruskú centrálnu banku, ktorá si určila riešenie nekontrolovanej inflácie za svoju prioritu a nie podporu rastu nižšími úrokovými sadzbami. Miera inflácie pomaly klesá, 6,6 percenta v septembri. Minulý týždeň centrálna banka znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu už druhýkrát za rok, na 10 percent. Spomalenie inflácie uviedla ako dôvod pre svoje rozhodnutie, aj keď varovala, že ekonomická aktivita zostala "nestabilná".
Banka uviedla, že bude pokračovať v stratégii "postupného znižovania sadzieb" s cieľom stabilizovať mieru inflácie na 4 percentá do roku 2017. Banka predpovedá, že by tento cieľ mohla dosiahnuť na konci roka 2017 a uviedla, že ďalšie znižovanie sadzieb sa ohlási v prvom alebo druhom štvrťroku budúceho roka. Banka sa dostala pod tlak rýchlejšieho znižovania sadzieb v snahe stimulovať ekonomiku a poskytovanie pôžičiek, ale je opatrná v podnecovaní inflácie, prečo vylúčila ďalšie zníženie sadzieb ešte v tomto roku.
Nabiullinová pre CNBC povedala, že aj keď inflácia klesá, ešte to neznamená, "že neexistujú žiadne inflačné riziká. Hoci inflácia sa hýbe v súlade s našimi prognózami, tieto modely ovplyvnili vonkajšie faktory. Silnejší rubeľ a dobré výťažky plodín by mohli zabezpečiť, že inflácia bude aj naďalej klesať, že sa naše inflačné očakávania znížia. Ako sa tento trend bude posilňuje, vyšleme signál trhu. Naša politika bude aj naďalej mať čo robiť, aby zabezpečila, že inflácia sa redukuje na našu cieľovú úroveň," povedala.
Ruská ekonomika sa zdá, že pomaly ožíva, aj keď Nabiullinová zdôraznila, že stále ešte pretrvávajú domáce problémy, ako je nedostatok investícií a nutnosť zavedenia štrukturálnych reforiem. Ruský hrubý domáci produkt klesol medziročne o 3,7 percenta oproti roku 2015, podľa štatistík agentúry Rosstat. Očakáva sa, že ruská ekonomika v roku 2016 klesne o 0,6 percenta, doterajšia predikcia hovorila o 0,2 percenta. Ministerstvo pre hospodársky rozvoj tento mesiac uviedlo, že aj napriek tomu, že krajina zostáva v recesii, ekonomika smeruje správnym smerom.
Nabiullinová pripomína, že na zlepšenie situácie sú potrebné ruské investície a že banka dokáže prispieť len v rámci svojich možností, aby podporila hospodársky rast prostredníctvom svojej menovej politiky. "Prvá vec, ktorú vidíme je, že kľúčovým limitujúcim faktorom pre investície nie sú ani tak naše vysoké úrokové sadzby a tvrdá menová politika, ako skôr štrukturálne obmedzenia, stav investičnej klímy a tak ďalej," povedala. "Bez ohľadu na to, aké druhy akcií môžu byť na programe v rôznych krajinách v rôznych častiach sveta, naša menová politika bude schopná vyrovnať sa s týmito šokmi, ktoré by prípadne mohli nastať. Máme k dispozícii dostatočný počet nástrojov, ktoré sme použili už aj v minulosti a naďalej ich budeme používať. Ale hlavné výzvy, ktoré musíme naplniť, sú tie vnútorné," dodala.
