oPeniazoch.sk, Bloomberg;Financial Times Foto: SITA/AP
Je to po prvýkrát od začiatku roka 2014, kedy dolárová hodnota tovaru dovážaného a vyvážaného v krajinách G-20 dosiahla len mierny rast v druhom štvrťroku tohto roka. Dokazujú to čísla, ktoré zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj minulý týždeň.
Za týmto slabým výkonom treba asi najskôr vidieť nárast ceny ropy, ktorá stúpa po náraze na 12-ročné dno v prvom štvrťroku tohto roka. Index objemu svetového obchodu, vedený holandským Úradom pre analýzu hospodárskej politiky, klesol o 0,7 percenta v druhom štvrťroku.
Obe metriky tvrdia, že globálny obchod klesá od začiatku roka 2015, a v ostatnom čase neprichádz k zlepšeniu výsledkov.
Pre tých, ktorí sledujú činnosť námornej dopravy, to iste nie je veľké prekvapenie. Ako informoval Bloomberg, z top 15 kontajnerových liniek, ktoré boli v prevádzke pred deviatimi mesiacmi, štyri už z obchodovania vypadli. A to aj v prípade, že globálna flotila kontajnerov sa stále zväčšuje.
Popieranie akéhoto scenára je pochopiteľné. V desaťročí po páde Berlínskeho múru v roku 1989, bol to práve globálny obchod, ktorý stál za rastom ekonomiky. Hoci sa ukázali aj poklesy, globálna ekonomika rástla, obchod napredoval ešte rýchlejšie. Po ostatnej recesii to už nie je k pravda. Podiel obchodu na celosvetovom hrubom domácom produkte klesá od roku 2012.
Všimnite si pozoruhodné obdobie od roku 1987 do roku 2008. Zachytáva aj veľký skok podielu obchodu na svetovom HDP v roku 1970, keď ceny ropy vzrástli, ale inak šlo o dlhé obdobie relatívnej stability. Potom od roku 1987 prišla éra zdanlivo nezastaviteľnej globalizácie. A teraz, zdá sa, je táto éra na konci.
Existuje veľa možných vysvetlení. Napríklad Čína, ktorá má svoj značný podiel na globalizácii za posledné desaťročie, sa snaží vyvážiť svoju ekonomiku smerom k službám a domácej spotrebe. Automatizácia znižuje význam nákladov na prácu, rozdiely medzi jednotlivými krajinami a výrobcami sa postupne zotierajú, objavuje sa trend, že môže byť lepšie, ak sa bude vyrábať v blízkosti zákazníkov, a nie po celom svete. Toky dát a informácií nahradzujú toky tovaru a peňazí. Na základe týchto atribútov je zrejmé, že podiel celosvetového obchodu na HDP nedokázal rásť navždy. Jednoducho narazila na limity nakoľko má byť svetová ekonomika globalizovaná.
To sú všetko viac-menej neutrálne alebo dokonca pozitívne dôvody na udržanie, alebo pokles obchodu. Je to zlá správa, ak vlastníte akcie v lodnej spoločnosti, ale nie nevyhnutne zlá správa pre globálnu ekonomiku. V správe vydanej v júli podľa Centra pre výskum hospodárskej politiky v Londýne analytici tvrdia, že vládne politiky nepriateľské voči obchodu môže byť tiež zodpovedné za súčasný pokles. „Ak klesá globálny obchod, potom čistý zisk vývozcov musí ísť na úkor iného národa. Pokles globálneho obchodu zvyšuje riziko vzniku obchodného napätia, a to najmä v čase, keď vlády z najväčších obchodných mocností zaviedli toľko krokov aj finančných prostriedkov na podporu vývozu. Riziko je, že negatívna spätná väzba by sa mohla vyvíjať. Súčasná politika by mohla prispieť k pozastaveniu celosvetového obchodu, pričom nedokážeme zabezpečiť, že budúca politika nebude tvarovaná na základe nej,“ píšu analytici.
Problémom je, že ľudia vidia integráciu, ako projekt elity pre elitu. "Globalizácia nenesie vinu za všetky neduhy sveta," cituje Torstena Bella, riaditeľa Resolution Foundation, Financial Times. "Hoci globalizácia prináša rad výziev pre nízkopríjmové rodiny, musí nám byť jasné, že slabý rast príjmov má všeobecne svoje korene v domácej politike. Tým, že z toho vinia globalizáciu sa má znížit tlak na vlády." Tieto slová sú podložené analýzou nadácie, že vývoj strednej triedy s nižšími príjmami sa značne líšili podľa jednotlivých krajín, a dokonca s nárastom nerovnosti nakoniec nižšia stredná trieda nedopadla vo výsledku až tak zle.
Obchod a globalizácia boli nespravodlivo obviňované za to, že vedú k stagnácii bohatstva nižšej strednú triedy v rozvinutých ekonomikách. Ide o často reprodukovaný názor, že bežní ľudia boli nespravodlivo zasiahnutí rastom rozvíjajúcich sa trhov a rastom v Číne za posledných 30 rokov, a že zisky z príjmov globálnych superboháčov rastú. Oboje zahŕňa v sebe takzvaný "sloní graf" navrhnutý ekonómom Branko Milanovičom, bývalým vysokým úradníkom Svetovej banky. Odborníci na ekonomický vývoj ho oslavovali ako "graf, ktorý vysvetľuje svet". Na základe podrobnej replikácie dát globálnych príjmov poskytnutých Milanovičom prišla Resolution Foundation k spochybňovaniu záverov ekonóma.
V každom prípade vstupujeme do novej ekonomickej éry. Bude lepšie si na to zvyknúť.
