oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: thinkstock;SITA/AP
Každé vládne intervencie poškodzujú efektivitu ekonomiky. Tá sa prejavuje slabým dopytom a následne nedostatočnou tvorbou pracovných miest. Aké je riešenie?
Predstavte si, čo by sa na trhoch udialo, ak by zrazu všetci dospeli k názoru, že budúci ekonomický rast bude veľmi pomalý. Ceny bezpečných aktív vrátane amerických vládnych dlhopisov by prudko vzrástli. Reálne sadzby, ktoré sú očistené o infláciu, by tak klesli, výška týchto sadzieb sa pohybuje vždy proti cenám bezrizikových aktív. V princípe je potom možné, že keď bude dopyt po bezpečných aktívach dosť silný, sadzby môžu klesnúť aj do záporu.
Ak sa domnievate, že vládne intervencie na trhoch môžu za poslednú recesiu a pomalé oživenie, máte možno pravdu. Avšak inak, než si myslíte. Existujú dva vládou presadzované a podporované mechanizmy, ktoré sadzbám k väčšiemu poklesu do hlbších negatívnych hodnôt bránia.
– Prvým z nich je hotovosť. Ak ľudia môžu držať hotovosť, nebudú nakupovať reálne aktíva, ktorých čistý výnos je negatívny.
– Druhým mechanizmom je sľub, ktorý dáva centrálna banka ohľadom inflácie: zaväzuje sa, že ju bude držať nízko a na stabilných úrovniach. Vo väčšine vyspelých krajín sa inflačný cieľ pohybuje okolo 2 % a to znamená, že ľudia nemajú veľa dôvodov, aby držali finančné aktíva, ktorých výnos klesne výraznejšie pod mínus 2 %.
Inak povedané, vlády tým, že vydávajú peniaze a inflačné ciele, vytvárajú hranicu, pod ktorú už sadzby nemôžu klesnúť. To určite neznie ako slobodný trh.
John Williams, ktorý stojí na čele Federal Reserve Bank of San Francisco, spomína ako možné riešenie zvýšenia inflačného cieľa, ale to je len parciálne riešenie. Správne by bolo opustiť hotovosť a začať používať iba elektronické peniaze. Takéto peniaze môžu niesť akýkoľvek výnos vrátane záporného. Sadzby by tak mohli klesnúť aj hlboko do negatívnych hodnôt podľa toho, ako by ich stanovil trh.
Niektorí ľudia a najmä tí, ktorí by mali ísť čoskoro do dôchodku, budú na podobné návrhy reagovať s hrôzou. Podobne, ako reagujú ľudia v krajinách, kde je zrušený strop pre ceny základných potravín. Takéto reakcie ale nie sú dôkazom toho, že súčasný systém a umelé nastavenie cien sú efektívne. Ak chce vláda podporovať chudobných či seniorov, je oveľa lepšie, keď im dá peniaze priamo, namiesto toho, aby intervencie pokrivili celý systém.
Ak by skutočne došlo k zrušeniu hotovosti, navrhoval by som, aby centrálne banky namiesto inflačného cieľa používali cieľ cenovej stability. V prípade, že hotovosť zostane, takýto cieľ by znamenal katastrofu. Aj vláda by v prípade zrušenia hotovosti mala ponúknuť alternatívu, ktorá by rovnako ako hotovosť zaisťovala anonymitu pri transakciách.
Autorom je bývalý člen menového výboru Fedu Narayana Kocherlakota.
