oPeniazoch.sk, princeton.edu Foto: YT/bloomberg;thinkstock
Niekdajší šéf FEDu Ben Bernanke ju označil za "fascinujúcu a dôležitú knihu". Jej autorom je popredný ekonóm Kenneth Rogoff, ktorý v nej tvrdí, že za to, že sme čoraz chudobnejší, môžeme ďakovať hotovosti, ktorá sa v globálnom meradle používa na záchranu prepadnutých ekonomík. Dokonca aj vo vyspelých ekonomikách, kde sa používa menej papierových peňazí, množstvo peňažných prostriedkov v obehu rastie.
Rogoff hovorí, že hotovosťou sa financuje terorizmus, používajú sa na daňové úniky, obchodovanie s ľuďmi, a iné trestné aktivity. Preto je za elimináciu najväčšej papierovej meny, čo vyvolalo vážnu diskusiu v odborných aj laických kruhoch.
„Väčšina ľudí si neuvedomuje objem meny v obehu. Je to viac ako 4200 dolárov na každého muža, ženu a dieťa v Spojených štátoch, 80 % z toho tvoria 100 dolárové bankovky. Ohromná časť týchto peňazí je „nezvestných“, nie sú v registračných pokladniciach ani bankových trezoroch. A nie je to len prípad dolára, je to rovnaké naprieč všetkými vyspelými ekonomikami. Pre vlády je určite potešujúce, že môžu platiť za veci tlačením peňazí, vláda Spojených štátov na tom zarába desiatky miliárd dolárov ročne. Ale na daňových únikoch, ktoré sa uľahčuje ukrývať použitím hotovosti, vláda stráca oveľa viac. V samotných Spojených štátoch ide o stovky miliárd dolárov, a v Európe je to ešte oveľa viac,“ vysvetľuje Rogoff a dodáva, že prakticky všetky vyspelé krajiny majú obrovskú zásobu meny, niektoré dokonca väčšiu ako Spojené štáty. A takmer vo všetkých prípadoch je ohromná časť hotovosti vo forme bankoviek vyšších nominálnych hodnôt. Napríklad Japonsko už vytlačilo o 50 % viac peňazí na obyvateľa než USA, z čoho viac ako 90 % má nominálnu hodnotu 10 000 jenov, čo zodpovedá 100 dolárovej bankovke.
Ekonóm tvrdí, že ak by sa zrušila papierová mena, dokázalo by sa zabrániť daňovým únikom a trestnej činnosti, čo by sa dalo vyčísliť povedzme na 10 %, avšak celkové zisky pre spoločnosť by boli ale oveľa väčšie. Rogoff si nemyslí, že by šlo o donkichotský pokus skoncovať so všetkou trestnou činnosťou, ale tvrdí, že vytvárať zisky tým, že tlačíte bankovky vyšších hodnôt ako má napríklad libra, je čisté šialenstvo. Tento názor prezentoval na akademickej pôde už takmer pred dvoma desaťročiami.
V tejto súvislosti sa vynára otázka, že ak by USA zrušili niektoré veľké bankovky, nebudú to ostatné krajiny, ktoré si veľké bankovky ponechajú, a následne zaplnia prázdne miesto na poli financovania svetovej čiernej ekonomiky? Rogoff tvrdí, že nie. Už teraz podľa neho existujú prísne požiadavky na podávanie správ z bánk a finančných firiem, a už dnes platia obmedzenia na dovoz a vývoz hotovosti z tej- ktorej krajiny. Akákoľvek alternatívna mena, ktorá sa nedá ľahko použiť a recyklovať v právnej ekonomike, je nepoužiteľná, bolo by to jednoducho veľmi drahé.
Niekdajší hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu opakuje, že zisky zo znižovania domácich daňových únikov a trestnej činnosti by mal nad všetkým prevažovať. A to aj v prípade, že USA by prišli o peniaze získané z globálnej tieňovej ekonomiky, vrátane peňazí napríklad od kolumbijských rebelov, ruských oligarchov a mexických drogových lordov.
Aj Európa by mohla ťažiť z obmedzenia hotovosti, v prípade, že by euro naberalo na svojej popularite. „Úprimne povedané, krajiny eurozóny majú oveľa väčšie čierne a šedé ekonomiky než v Spojených štátoch, a teda majú aj väčšiu motiváciu zbavovať sa papierových peňazí.“ Najďalej sú na tejto ceste v Európe škandinávske krajiny, tie už dokázali prekonať mnohé praktické problémy, napríklad už dokážu finančne bezhotovostne pokryť aj nemajetných jednotlivcov žijúcich na ulici. Netreba zabúdať ani na kroky Európskej centrálnej banky, ktorá už ohlásila ukončenie tlače 500 euroviek. Podobne postupujú aj v Kanade, či Singapure.
Nešlo by ale o úplnú likvidáciu hotovosti, Rogoff navrhuje "menej hotovosti", nie bezhotovostnú spoločnosť. „Môj plán je zrušiť menšie bankovky, povedzme desaťdolárovky a nižšie, na dobu neurčitú. To by pomohlo zmierniť obavy o súkromie a zároveň neprísť o pohodlie hotovosti v niektorých transakciách v malom meradle. Možno po niekoľkých desaťročiach by sa malé bankovky nahradili mincami, čo je inšpirácia skúsenosťami zo starej Číny, kde bola papierová mena zavedená čiastočne preto, že preprava mincí vo veľkých objemov na dlhé vzdialenosti predstavovala komplikácie. Kreditné karty, debetné karty, šeky a elektronické prevody sú už dlhší čas oveľa dôležitejšie v právnych ekonomikách pre väčšie transakcie ako hotovosť. Dnes sa už úloha hotovosti zmenšuje aj pre menšie transakcie,“ popisuje Rogoff.
V diskusiách o bezhotovostnej spoločnosti sa veľmi často spomína otázka, čo sa stane s chudobnými. Rogoff tvrdí, že práve chudobná vrstva sú tí, kto určite nehromadí doma stodolárovky, ale najviac trpí kvôli dôsledkom trestnej činnosti a kto by získal najviac, ak by sa vláde podarilo účinnejšie vyberať dane. „ Aby sa uľahčilo ich finančné začlenenie, môj plán vyzýva na poskytnutie bezplatného základného debetného účtu. V niekoľkých krajinách to už zaviedli.“ Odporcovia ale tvrdia, že nechcú mať žiadne karty, aby mohli zostať ich aktivity v anonymite pred štátom. „V podstate filozofia tohto prístupu je, aby bežné transakcie nepresahujúce určitý objem peňazí, by neboli pod drobnohľadom vlád. Ale aj pri veľkých transakciách, kde majú vlády právo zdaňovať, regulovať a presadzovať zákony, musí byť zachovaná ochrana osobných údajov. Tento argument používam z pragmatického, nie moralizujúceho dôvodu. Súčasný systém jednoducho príliš zjednodušuje to, aby sa nelegálne obchody opakovali vo veľkom meradle a to vďaka hotovosti, teda bankovkám s vysokou nominálnou hodnotou. I keď sa veľké bankovky zrušia, bude stále existovať mnoho spôsobov, a to aj pre bežných občanov, aby mohli zrealizovať jednorazové transakcie s vysokou pridanou hodnotou a s významnou mierou zachovania súkromia. Tieto alternatívy sa ale využívajú menej ako hotovosť, pretože pri opakovaných veľkých transakciách riziko odhalenia úmerne stúpa.“
Ďalším esom v rukáve odporcov nových technológií je, že ak vypadne elektrina, budú vám digitálne peniaze na nič. Rogoff je presvedčený, že moderné platobné mechanizmy, vrátane mobilných telefónov, sú zálohované inými formami, napríklad platobnými šekmi. „Aj v hotovostnej spoločnosti musí pri výpadku prúdu, kedy nefungujú bankomaty ani registračné pokladnice, vláda prepraviť na tieto postihnuté miesta hotovosť,“ hovorí Rogoff a opakuje, že nepresadzuje úplné zrušenie bankoviek a mincí.
Ekonomický dopad obmedzenia hotovosti v obehu vidí Rogoff aj na trhu práce. Bez papierovej meny by bolo totiž oveľa ťažšie, aby zamestnávatelia vyplácali pracovníkov bez zmluvného vzťahu. Ťažšie by sa obchádzali dane a náročnejšie by bolo aj prispievanie si na sociálne zabezpečenie pri ignorovaní pracovného práva. „Postupné rušenie papierovej meny je oveľa humánnejším spôsobom na usmerňovanie prisťahovalectva prostredníctvom legálnych kanálov, ako niektoré z navrhovaných drakonických metód, ako je budovanie obrích múrov s ostnatým drôtom. Je pozoruhodné, že si to nikto v prudkej politickej debate o imigrácii, zdá sa, neuvedomil. Samozrejme, že celý proces úplného zrušenia papierovej meny by sa ťahal možno aj 10-15 rokov, čo je dostatočne dlhý čas, zaviesť politiku na pomoc existujúcim prisťahovalcom,“ reaguje na aktuálnu nôtu Rogoff.
