oPeniazoch.sk, eurekalert.org Foto: TASR/AP;Branislav Račko;wcshumanfootprint
Analýza zverejnená v časopise Nature Communications hovorí, že vplyv ľudstva na suchozemské prostredie zaostáva za rastom populácie aj hospodárskym rastom. Hoci sú dopady na životné prostredie stále "desivo rozsiahle," vedci tvrdia, že urbanizácia a dobrá vládna politika dokáže prispieť k ďalšiemu znižovaniu ľudskej stopy.
Globálny vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie je rozsiahly, ale tieto vplyvy sa rozširujú pomalším tempom ako miera ekonomického a populačného rastu. To je jedným z kľúčových zistení zverejnenia najkomplexnejších máp v najvyššom rozlíšení zachytávajúcich meniace sa suchozemské prostredie vplyvom ľudskej činnosti. So správou prišiel tím výskumníkov z University of Northern British Columbia, University of Queensland, Wildlife Conservation Society (WCS) a ďalších šiestich vysokých škôl.
Výsledky pomohli odhaliť zložitý príbeh o tom, ako ľudia menia biotopy v planetárnom meradle. Štúdia zistila, že zatiaľ čo svetová populácia vzrástla medzi rokmi 1993 a 2009 o 23 percent a svetová ekonomika o 153 percent, globálna ľudská stopa vzrástla len deväť percent.
"Vidíme, že sa naše dopady rozšírili v miere, ktorá je pomalšia než rýchlosť ekonomického a populačného rastu, čo je povzbudzujúce," uviedol vedúci autor Oscar Venter z University of Northern British Columbia. "Znamená to, že sme stále účinnejší pri využívaní prírodných zdrojov."
Autori ale dodávajú, že vplyvy na životné prostredie nie je možné tak presne merať ako rýchlosť rastu ekonomík, zhodujú sa však v tom, že prírodné zmeny sú už desivo rozsiahle. "Naše mapy ukazujú, že tri štvrtiny planéty sa už podstatne zmenilo a 97 percent miest druhovo bohatých majú za sebou vážne zmeny. Niet divu, že hovoríme o kríze biodiverzity," uviedol James Watson, spoluautor štúdie z University of Queensland a Wildlife Conservation Society.
Vedci konštatujú, že krajiny s prekvitajúcou ekonomikou rozširujú dopady na životné prostredie, aj keď sa nájdu výnimky potvrdzujúce pravidlo. "Je povzbudzujúce, že krajiny s dobrými riadiacimi štruktúrami a vyššou mierou urbanizácie, dokázali ekonomicky rásť a zároveň mierne zmenšovať svoje environmentálne dopady pri využívaní pôdy a infraštruktúry. Tieto výsledky si dokázali udržať aj potom, čo sa u nich prejavili dopady medzinárodného obchodu. Dokazuje to, že týmto krajinám sa podarilo v istej malej miere oddeliť hospodársky rast od vplyvov na životné prostredie," uviedol Eric W. Sanderson, zoológ z Wildlife Conservation Society.
"Trvalo udržateľný rozvoj je široko podporovaný cieľ a naše údaje ukazujú, že máme jasný signál o tom, ako sa svet môže k tomuto cieľu dostať," povedal Oscar Venter. "Sústrediť ľudí v mestách a obciach tak, aby ich bývanie a infraštruktúrne potreby neboli rozťahané po celej krajine, a podporovať poctivé vlády, ktoré sú schopné riadiť dopady na životné prostredie."
Nové mapy by mali do úvahy vziať tvorcovia politík, ale aj výskumní pracovníci pre širokú škálu aplikácií, ako je identifikácia miesta, ktoré sú stále do značnej miery "divoké" a mali by byť chránené, rovnako ako na identifikáciu miest vhodných pre obnovenie prirodzenej funkcie ekosystémov. Čím viac modrej je na mape, tým divokejšia príroda, oranžová až červená znamenajú intenzitu zastavanosti.
