Od poslednej finančnej krízy sú popredné centrálne banky sveta v pohotovosti a s pomocou záporných úrokov a nevídanou záplavou peňazí chcú naštartovať stagnujúce hospodárstvo a nízku infláciu. Očakávaný efekt sa však nedostavil a dokonca Federálny rezervný systém USA (Fed) sa len ťažko dostáva z krízového režimu. Podľa agentúry DPA šéfka Fedu Janet Yellenová vo štvrtok 25. augusta pocestuje do Jackson Hole, kde sa majú stretnúť zástupcovia všetkých centrálnych bánk a možno prestavia výhybku globálnej peňažnej politiky.
Keď sa bankári stretnú v Jackson Hole, v divočine Rocky Mountains, budú mať o čom hovoriť. V prvom rade majú odlišné názory na budúci kurz peňažnej politiky. Na jednej strane stojí najmocnejšia centrálna banka sveta – Fed, ktorá zatiaľ ako jediná prvýkrát od finančnej krízy nadvihla úroky. Síce len o málo nad nulu, ale predsa.
Odvtedy síce zmenu úrokov odsúva, no nedávne vyjadrenie viceprezidenta Fedu Stanleyho Fischera vyvolalo špekulácie o možnom zvýšení úrokov. "Ciele sme už takmer splnili," znelo toto vyjadrenie. Investori na finančných trhoch si Fischerove slová vysvetlili ako náznak, že americké hospodárstvo začne zrýchľovať, a tým sa uvoľní cesta pre zvýšenie úrokov.
Na druhej strane stoja všetky ostatné veľké centrálne banky. Nezávisle od toho, ako zareaguje Fed, Európska centrálna banka (ECB) a japonská centrálna banka ešte viac uvoľnili svoju peňažnú politiku. Zaviedli dokonca záporné úrokové sadzby, zaplavujú trhy peniazmi z nákupov dlhopisov a v prípade potreby sú pripravené na ďalšie kroky. Uvažujú dokonca o priamych peňažných daroch štátu alebo občanov. Na ceste uvoľňovania je od referenda o brexite aj Bank of England, v Austrálii a na Novom Zélande to nevyzerá inak.
Pre Fed to môže znamenať problém, pretože sám nič nezmôže. V globalizovanom svete sú centrálne banky navzájom závislé, napríklad zníženie úrokov v eurozóne oslabí euro a posilní dolár. Silný dolár poškodí americký export, keďže predraží tovar na svetových trhoch. Ak by Fed zvýšil úroky, ešte viac posilní dolár.
Stretnutie v Jackson Hole tak centrálnym bankám umožní výmenu informácií a prípadnú dohodu o koordinácii peňažných politík. Podľa agentúry DPA je možné, že Yellenová zdôrazní potrebu skorého odklonu od nízkych úrokov. Mnohí analytici však počítajú skôr s tým, že trend voľnej peňažnej politiky pretrvá a banky môžu udržiavať nízke úroky dlhý čas. "Investorov v podstate zaujíma to, či úroky budú dlhší čas nízke, alebo zostanú nízke natrvalo," cituje DPA analytika Commerzbanky Petra Kinsellu.
Voľná peňažná politika zatiaľ neslávi veľké úspechy. Komerčné banky neposkytujú peniaze centrálnych bánk v očakávanom rozsahu vo forme firemných úverov. Priveľa šetria, primálo investujú a produktivita, inflácia a hospodársky rast zostávajú nízke. "Rast sa síce pomaly zdvíha, ale v menšom rozsahu, než by sme si želali," povedal predstaviteľ ECB Benoit Coeuré krátko pred cestou do Jackson Hole.
Experti zároveň varujú pred neželanými vedľajšími účinkami, najmä pred prehnanými investíciami na finančných trhoch a tvorbou nebezpečných bublín. Viacerí považujú súčasnú politiku za kontraproduktívnu, keďže nadmerne zaťažuje banky. Ich zisky z úrokov klesajú, čo brzdí poskytovanie úverov. Analytici očakávajú, že po stretnutí v Jackson Hole sa začnú množiť požiadavky na politikov. Keď sa peňažná politika ocitne v koncoch, môže sa štát pokúsiť naštartovať ekonomiku pomocou podporných programov.
Na druhej strane pesimistické hlasy poukazujú na to, že ani takéto programy nemusia pomôcť, keďže rast naštartujú len krátkodobo. Niektoré centrálne banky, vrátane ECB, sú presvedčené, že dlhodobo môžu hospodárstvu pomôcť len rozsiahle reformy, napríklad, trhu práce alebo dôchodkového systému. To však predstavuje najzdĺhavejšiu, najťažšiu a najmä najspornejšiu cestu, ktorá navyše leží mimo kompetencií centrálnych bánk.
