oPeniazoch.sk, yahoo Foto: SITA/AP;thinkstock
Hrozí, že vzostup pasívnej správy aktív by mohol zásadne narušiť celý systém kapitalizmu a trhových mechanizmov, ktoré uľahčujú zvýšenie všeobecného blaha. Asi takto sa vyjadrili analytici maklérskej firmy Sanford C. Bernstein & Co., LLC.
V poznámke pod názvom "Tichá cesta k nevoľníctvu: Prečo je pasívne investovanie horšie ako marxizmus," tím vedený vedúcim stratégom Inigo Fraser-Jenkinsom hovorí, že politici a regulačné orgány si musia uvedomiť aj sociálny aspekt aktívneho riadenia investícií.
"Kapitalistická ekonomika, kde jediná investícia je pasívna, je horšia než centrálne plánované hospodárstvo alebo ekonomika s aktívnym trhom na riadenie kapitálu," píšu odborníci.
Vysoké poplatky spojené s vytvorením nepreberného množstva relatívne lacných fondov obchodovaných na burze, ktoré sledujú hlavné akciové indexy, pomohli masívnemu presunu od aktív z aktívneho riadenia v prospech pasívneho. Kým politici často chvália výhody týchto možností, hlavne nízke ceny pre drobných investorov, Bernsteini tvrdia, že ide o krátkozraký názor. Neberie totiž do úvahy potenciálne tienisté stránky spojené s nárastom pasívne spravovaných aktív.
Fraser-Jenkins poznamenáva, že vzostup indexovania by teoreticky znamenal, že akcie majú tendenciu pohybovať sa v rovnakom smere častejšie, hoci takýto jednoduchý vzťah nie je potvrdený dátami. Výskum ďalej naznačuje, že "v prípade, že korelácia akcií sa zvýši, bráni to efektívnej alokácii kapitálu. Inými slovami, znamená to, že nie je až tak veľký rozdiel v kapitálových výdavkoch v jednotlivých odvetviach, než by sa dalo očakávať na základe relatívneho rastu zisku."
Sociálna funkcia aktívneho riadenia v kapitalistickej spoločnosti je vlastne snaha nasmerovať kapitál do svojho najproduktívnejšieho odvetvia, čo uľahčuje vytváranie udržateľných pracovných miest a zvýšenie celkovej životnej úrovne. To by malo byť prvoradé a nie byť vedený neviditeľnou rukou a motiváciou zisku. Rozdeľovanie kapitálu v rámci marxizmu je naopak vedené viditeľnou rukou zameranou na produkciu úžitkových hodnôt, ktoré uspokoja potreby každého člena spoločnosti. Ak sa na to pozrieme takouto optikou, pasívne riadenie mierne pripomína nihilistický prístup k alokácii kapitálu.
Ak by sme si zvolili princípy marxizmu, bol by to aspoň formálny pokus nasmerovať kapitál, aby sa dosiahlo požadovaného cieľa. "Príbuznosť medzi aktívnym riadením trhu a marxistickým prístupom je, že v oboch prípadoch existuje množina agentov snažiacich sa, aspoň v zásade, optimalizovať toky kapitálu v reálnej ekonomike," píše Fraser-Jenkins.
Analytický tím nežiada, aby vlády dali väčší priestor manažérom aktívnych fondov, len radia, že zákonodarcovia a regulačné orgány "môžu zvážiť širšie výhody fungujúcej aktívny správy aktív pre spoločnosť ako celok, preto by politické iniciatívy mali vyzerať tak, aby výslovne neoslabovali aktívnu správu."
