10 zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť o vkladoch a úveroch Slovákov

, Poštová banka Foto: SITA/AP;thinkstock

Podľa údajov NBS a prepočtov Poštovej banky mal na konci júna 2016 každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 938 EUR. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných.

Celkový objem úverov obyvateľstvu dosiahol ku koncu prvého polroka 2016 výšku 26,29 mld. EUR a prvýkrát bola pokorená 26 – miliardová hranica. Stav úverov medziročne vzrástol o 13 %. Aj štatistiky potvrdzujú, že úvery si najčastejšie a v najväčších objemoch berieme na financovanie bývania. Až 78 %, teda viac než tri štvrtiny, z celkového objemu úverov totiž tvoria úvery na bývanie (hypotekárne úvery, iné úvery na nehnuteľnosti, stavebné úvery a medziúvery stavebných sporiteľní). Spotrebné úveru predstavujú „len“ 16 % z celkového stavu úverov pre obyvateľstvo. V závere prvého tohtoročného polroka tak dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 4,18 mld. EUR a vo forme úverov na bývanie až 20,44 mld. EUR. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska (NBS).

Vo forme nových úverov banky požičali obyvateľstvu počas prvého polroka tohto roka 6,75 mld. EUR, čo ale zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Z tohto objemu tvorili 1,41 mld. EUR nové spotrebné úvery a 5,14 mld. EUR pripadlo na nové úvery na nehnuteľnosti. Prvý polrok, predovšetkým jeho jarné mesiace, bývajú tradične silné čo sa týka novo – poskytnutých úverov na bývanie. V tomto období totiž ľudia často pristupujú ku kúpe nového bytu či domu alebo začínajú riešiť rekonštrukciu svojho príbytku. 

 10 aktualít, ktoré by ste mali vedieť o vkladoch a úveroch za 1. polrok 2016
 26,29 mld. EUR  stav úverov pre obyvateľstvo, ktorý evidoval slovenský bankový sektor na konci 1. polroka 2016
 78 % a 16 %  78 % z celkového objemu úverov tvoria úvery na bývanie
 16 % z celkového objemu úverov tvoria spotrebné úvery
 6,75 mld. EUR  objem finančných prostriedkov, ktorý poskytli banky obyvateľstvu počas 1. polroka 2016 vo forme nových úverov
 tri štvrtiny z tejto sumy predstavovali úvery na bývanie
 5 938 EUR  výška úveru pripadajúca v priemere na 1 dospelého Slováka
 13%  medziročný rast objemu úverov pre obyvateľstvo v júni 2016
 30,37 mld. EUR  stav vkladov obyvateľstva v bankách na konci 1. polroka 2016
 41 % a 40 %  41 % z celkového objemu vkladov tvoria bežné účty
 40 % z celkového objemu vkladov tvoria termínované vklady
 6 861 EUR  výška vkladu pripadajúca v priemere na 1 dospelého Slováka
 9%  medziročný rast objemu vkladov obyvateľstva v júni 2016
 úvery < vklady (87:100)  v bankách máme viac peňazí uložených ako z nich požičaných,
 na 100 EUR v banke vložených pripadá 87 EUR z banky požičaných
 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS

Z bánk si peniaze nielen požičiavame, ale ich do nich aj ukladáme. Celkový objem peňazí, ktorí mali Slováci v bankách uložený ku koncu 1. polroku 2016, predstavoval 30,37 mld. EUR a medziročne vzrástol o 9 %. Približne dve pätiny z tejto sumy tvorili termínované vklady, bez ohľadu na dobu viazanosti. Slováci tak mali na „termiňákoch“ uložených viac než 12 mld. EUR. Najobľúbenejšie medzi domácnosťami sú pritom termínované vklady s viazanosťou do 1 roka, na ktorých mali našinci uložených až 5,8 mld. EUR, čo predstavuje pätinu z celkových vkladov. Nasledovali termínované vklady s viazanosťou nad 2 roky. Veľké sumy peňazí ale Slováci stále držia na bežných účtoch. Tie ku koncu júna 2016 tvorili z celkového objemu vkladov až 41 %, teda podobný podiel ako termínované vklady. V absolútnom objeme mali na bežných účtoch domácnosti uložených 12,5 mld. EUR.

Podľa údajov NBS a našich prepočtov mal na konci júna 2016 každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 938 EUR. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Priemerná výška vkladu na jedného dospelého Slováka na konci prvého polroka predstavovala 6 861 EUR. A na 100 EUR v banke vložených teda pripadá 87 EUR z banky klientom požičaných. Na základe oboch uvedených ukazovateľov patríme v EÚ medzi menej zadlžené národy.

O úver žiadajúcim Slovákom prial uplynulý rok aj z pohľadu úrokových sadzieb. Nízka úroková sadzba ECB ako aj nízke sadzby na medzibankovom trhu viedli k poklesu úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. Nižšie sú však nielen sadzby na úverových, ale aj na vkladových produktoch. Napriek nízkym sadzbám sa pritom sporiť oplatí, a to nielen kvôli tomu, aby sme si vytvárali finančnú rezervu. K zhodnocovaniu našich úspor totiž v súčasnosti prispieva aj skutočnosť, že ceny na Slovensku nerastú. Po zohľadnení inflácie nám teda investované peniaze aj reálne zarábajú. Očakávame, že trend nižších sadzieb bude zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Netreba však zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových aj vkladových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad bonita klienta a riziková prirážka, konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, marketingová politika či rôzne produktové kampane.

Autorkou je Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Súvisiace články

Aktuálne správy