Nebezpečenstvo veľkých bánk: Padnúť nemôžu, ale ak súčasná derivátová bublina raz praskne, bude veselo

, Federal Financial Analytics, Phoenix Capital Research Foto: SITA/AP

Odborná verejnosť, aj politici si vzácne zhodnú na potrebe reformovať bankový systém, ktorý sa po finančnej kríze prakticky nezmenil.

Ľudia nemajú radi veľké banky, pretože ich obviňujú z toho, že spôsobili finančnú krízu a dnes z jej dopadov ešte dokážu ťažiť. Hoci je to minimálne diskutabilné, jedno je isté, najväčšie banky boli zachránené peniazmi daňových poplatníkov, ale na ich veľkosti, a teda systémovej dôležitosti sa toho časom veľa nezmenilo. Vlastne zmenilo, sú ešte väčšie ako tomu bolo pred krízou.

Skutočnosti, prečo veľké banky verejnosť doslova až nenávidí, určite dopomohla aj populárna nálepka "Too Big to Fail". Nekonečné špekulácie o tom, ako chce regulátor reformovať bankový systém, tiež kladné body do hodnotenia neprinášajú. Bankový sektor pritom v ostatnom čase preukázal veľkú odolnosť, keď prakticky bez úhony prečkal riziká vyvolané výsledkom britského referenda. Pomerne dobre dopadli tiež zatiaľ posledné záťažové testy amerických bánk.

Problémom je skôr to, že aj niekoľko rokov po kríze, stále nie je isté, ako by sa v prípade problémov riešila situácia okolo veľkých bankových domov, ktoré sú, ako už bolo spomenuté, často ešte väčšie než boli krízou, za čo nesie vinu tiež spomínaný regulátor.

Ale sú tieto obavy oprávnené? Obrovským problémom môže byť nárast objemu derivátov, ktoré držia banky vo svojich súvahách. Podobná situácia by samozrejme v systéme prísnejšej regulácie možná nebola.

Často sa v médiách prepiera Deutsche Bank, tá má expozíciu zhruba 75 biliónov dolárov v derivátoch, čo je 20-násobok nemeckého HDP. Ako poznamenal Graham Summers zo spoločnosti Phoenix Capital Research, keby iba 0,01 % týchto derivátov skončilo v strate, prakticky by to vymazalo kapitál banky.

Americké banky "sedia" na derivátoch v objeme okolo 200 biliónov dolárov, pričom až 77 % z nich je naviazaných na úrokové sadzby. Čiže okolo 156 biliónov dolárov je naviazaných na to, či Fed a ostatné centrálne banky budú, alebo nebudú zvyšovať úrokové sadzby. Veľké banky sú označované ako tie, ktoré nemôžu padnúť, ale ak súčasná derivátová bublina raz praskne, bude zaujímavé sledovať, čo budú schopné centrálne banky a vlády pre ich záchranu robiť.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy