oPeniazoch.sk, iea.org Foto:SITA/AP; thinkstock
Vzťah medzi kapitalizmom a životným prostredím je pozitívny, podobne ako v prípade prospešnosti súkromného vlastníctva, ktoré dokáže generovať významný prínos pre životné prostredie.
Môže byť chamtivosť niekedy zelená? Titulok z The Guardian zachytáva štandardný pohľad na vzťah medzi kapitalizmom a životným prostredím. Z tohto pohľadu sú kapitalizmus a životné prostredie nevyhnutne v vzájomnom rozpore. Jediný spôsob, ako dosiahnuť zisk, je podľa tejto logiky využiť životné prostredie spôsobom, že nastanú nenapraviteľné škody. Mnohí argumentujú, že socializáciou majetku vláda dokáže ochrániť životné prostredie pred poškodením v dôsledku kapitalizmu. Ide však o klamlivý pohľad.
Súkromné vlastníctvo sa týka práva na použitie, kontrolu a získanie výhody zo zdrojov, pre tovar aj služby. To zahŕňa právo na výhradné používanie, právo na prevod vlastníctva, právne vymáhanie proti útočníkom. Vlastnícke práva prinášajú tri kľúčové výhody.
Vlastnícke práva dokážu motivovať súkromných vlastníkov, aby využívali zdroje spôsobom, ako všetci ostatní. Na trhoch zisk znamená, že majitelia využili svoje zdroje spôsobom, ktorý je príjemný pre spotrebiteľa.
Po druhé, súkromní vlastníci majú motiváciu starať a spravovať svoj majetok. Dôvodom je, že vlastnícke práva internalizujú prínosy a náklady správania sa vlastníkov. Ak majitelia nehnuteľností nevenujú náležitú pozornosť údržbe ich majetku, nemajú prospech z hľadiska zvýšenej hodnoty vlastného zdroja. Rovnako tak, ak sú majitelia benevolentní a nechajú svoj majetok chátrať, vzniknú náklady prostredníctvom zníženia hodnoty majetku.
A konečne, majitelia nehnuteľností majú stimul, aby zvážili dlhodobé dôsledky svojich činov. Vlastníci majú právo na budúce peňažné toky spojené s ich majetkom. Vlastníci majú motiváciu, aby zabezpečili, aby sa ich zdroje využívali udržateľným spôsobom. Napríklad majiteľ rybárskeho revíru sa snažia udržiavať chov, pretože to zabezpečí, že ziskovosť jeho zdroja v dlhodobom horizonte maximalizovaná. Naopak ak by nikto nevlastnil rybársky revír, nadmerný výlov by viedol k rýchlemu „vyschnutiu“ zdroja.
Ak chceme hovoriť o výhody vlastníckych práv, musíme povedať, že dobre zadefinované vlastnícke práva majú zásadný význam pre udržanie a zlepšovanie životného prostredia. Musia existovať stimuly pre vlastníkov, aby sa starali o to, čo vlastnia. Aby zvážili dlhodobé dôsledky svojich činov. Táto skutočnosť je v rozpore s tým, ako sa mnohí pozerajú na kapitalizmus, ktorý je často charakterizovaný ako motor pre okamžitý zisk bez ohľadu na dlhodobé následky. Existujú prirodzené experimenty, ktoré umožňujú získať ten správny pohľad na jeden z dvoch súperiacich názorov na vlastnícke práva a životné prostredie. Dlhodobo rastie znepokojenie nad klesajúcou populáciou slonov v Afrike kvôli pytliactvu pre slonovinu. V niektorých oblastiach Afriky môžu byť slony v súkromnom vlastníctve, zatiaľ čo v iných sú majetkom spoločným. Empirická štúdia sa pozrela na faktory, ktoré ovplyvňujú populáciu slonov v Afrike a zistila, že "krajina so systémom vlastníckych práv divokej zveri má rýchlejšie tempo rastu populácie slonov ako je v ostatnej časti krajiny."
Jasne definované vlastnícke práva motivujú vlastníkov k starostlivosti o ich majetok, čo sa prejavuje v rýchlejšom raste populácie slonov v oblastiach, ktoré umožňujú súkromné vlastníctvo. Nedostatok osobného vlastníctva vedie k nadužívaniu, pretože každý jedinec vníma svoje vlastné náklady a prínosy a zanedbáva širšie dôsledky svojich činov. V skutočnosti, tam, kde nie sú slony v súkromnom vlastníctve, sú tieto zvieratá považované len za škodcov, zvyšujú náklady pre poľnohospodárov a preto sa strieľajú.
Vlastnícke práva tiež umožňujú neziskovým organizáciám, aby sa zapojili do ochrany životného prostredia. Cez rôzne programy sa zbierajú finančné prostriedky na nákup pôdy, ktorá sa následne prenajme iným subjektom, ktoré sa o ňu dokážu postarať.
Všeobecnejšie povedané, inovácie, ktoré vznikajú v slobodnej ekonomike, prinášajú celý rad výhod. Vedie to k znižovaniu objemu odpadov, stimulom je šetrenie zdrojov a zníženie výrobných nákladov. Zoberme si napríklad, tradičné nápoje, ktoré sa balia do plechoviek z hliníka. Prvá generácia sa objavila pred viac ako polstoročím, vážila trikrát toľko čo tie dnešné. Táto zmena bola vďaka inováciám výrobných techník, ktoré umožnili výrobcom používať menšie množstvo hliníka a zároveň priniesť silnejší obal. V priebehu rokov sme boli svedkami podobných pokrokov v aj v medicíne, dokázali znížiť, a často úplne odstrániť, mnoho znečisťujúcich látok, ktoré sužovali ľudí v minulosti. Na tieto dlhodobé výhody sa zvyčajne v diskusiách o životnom prostredí zabúda. Aj keď zlepšenie životnej úrovne v dôsledku inovácií a zvyšovania bohatstva sú skutočne ohromujúce.
Prínos vlastníckych práv je kľúčový pre pochopenie vzťahu medzi kapitalizmom a životným prostredím. Na rozdiel od všeobecnej mienky, trhy a životné prostredie nie sú vo vzájomnom rozpore, preto je veľmi dôležité začať premýšľať o súčasnom usporiadaní vlastníckych práv, alebo ich nedostatku. Absencia vlastníckych práv vedie k environmentálnym škodám, pretože súkromné subjekty nemajú motiváciu zohľadniť všetky náklady na ich správu. Mnoho ekologické problémy možno riešiť tým, že sa definujú alebo objasnia vlastnícke práva.
Je tiež dôležité si uvedomiť, že zlepšenie v oblasti životného prostredia sa nehýbe niekde vo vákuu. Všeobecný hospodársky pokrok a rast pozitívne korelujú s vyššou kvalitou životného prostredia. Korelácia medzi kvalitou životného prostredia a ekonomickým rastom je nesporný. Porovnanie indexu Environmentálnej udržateľnosti Svetovej banky s hrubým domácim produktom na obyvateľa v 117 krajinách ukazuje, že bohatšie krajiny dokážu udržať kvalitu životného prostredia lepšie než chudobnejšie. Každé systematické skúmanie environmentálnych indikátorov ukazuje, že životné prostredie sa zlepšuje ak rastú príjmy, tvrdí environmentálny ekonóm Terry Anderson.
Okrem toho, väčšie bohatstvo poskytuje občanom možnosť, aby im viac záležalo na životnom prostredí. Je to práve preto, že občania v bohatých krajinách sa nemusia obávať chorôb a toxických látok, ako tomu bolo v minulosti. Namiesto toho sa môžu zaoberať aktuálnymi otázkami životného prostredia. Ľudia, ktorí sa strachujú o to, ako si dokážu zohnať jedlo, alebo ktorí sa musia starať o umierajúcich na maláriu, nie sú v pozícii, aby sa obávali o budúcnosť ohrozených druhov, alebo prudkého nárastu vodnej hladiny.
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, rovnako ako jednotlivci dokážu profitovať z kapitalizmu, dokáže to aj životné prostredie.
Autormi sú Christopher J. Coyne je F. A. Harper, profesori ekonómie na George Mason University.
