oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: thinkstock
Opäť sa analytický tím Poštovej banky pozrel na rozdiely medzi západom a východom Slovenska. Aktuálne čísla vychádzajú z publikácie Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR, ktorú zverejnil štatistický úrad.
Priemerná slovenská domácnosť vlani dosiahla príjmy 5 845 EUR v hrubom na jedného jej člena. Po odpočítaní daní z príjmov a povinných príspevkov do poisťovní predstavovali peňažné príjmy v priemere necelých 5 100 EUR v čistom.
Pri pohľade na jednotlivé kraje SR sa výška príjmov diametrálne odlišuje. Aj toto zisťovanie samozrejme potvrdilo, že najvyššie príjmy sú na západe Slovenska. Hrubé peňažné príjmy domácnosti v Bratislavskom kraji (7 885 EUR/člen/rok) boli o zhruba 2 tisícky vyššie ako bol celoslovenský priemer. Najchudobnejším regiónom je z toho pohľadu prešovský, kde priemerné hrubé príjmy za rok na jedného člena domácnosti boli vo výške 4 869 EUR. Rozdiel v príjmoch priemernej bratislavskej a prešovskej domácnosti dosiahol v sumáre za rok až viac než 3 tis. EUR. Vo všetkých ostatných slovenských krajoch presiahol ročný príjem úroveň 5 tis. EUR v hrubom na jedného člena. V Trenčianskom a Trnavskom kraji si domácnosti prilepšili ešte o niečo viac, keďže ich príjem bol vyšší než 6 tis. EUR, mesačne to však znamená len približne 500 EUR v hrubom.
Každá minca má však dve strany a tak nielen príjmy majú bratislavské domácnosti najvyššie, ale aj výdavky. Život v okolí hlavného mesta je totiž nákladnejší, aj keď pracujúci tu môžu zarobiť viac ako v ostatných častiach SR. Ročné výdavky súkromných domácností v tejto oblasti dosiahli v priemere 6 472 EUR na jedného jej člena. To je o necelých 1,5 tis. EUR viac než slovenský priemer, ktorý bol na úrovni 5 026 EUR. Na opačnom konci rebríčka je aj v prípade výdavkov Prešovský kraj, kde boli až o zhruba 2,3 tis. EUR nižšie ako v hlavnom meste a okolí. Po zohľadnení príjmovej a výdavkovej strany sú na tom najlepšie bratislavské domácnosti. Tie si totiž dokázali vytvoriť najvyššie úspory, teda 118 EUR mesačne, resp. 1 414 EUR ročne, v hrubom na jedného ich člena. Viac ako „tisícku“ v hrubom si za rok dokázali odložiť už len domácnosti v Košickom kraji. Najnižšie úspory si vytvorili v Žilinskom kraji, a to len 503 EUR v hrubom za rok na jedného člena.
Tri štvrtiny hrubých peňažných výdavkov tvorili spotrebné výdavky, teda výdavky na tovary a služby. Až 44 % z nich putovalo na potraviny, nealkoholické nápoje a bývanie a energie s tým spojené. Nemálo sme minuli aj na dopravu, kam putovala viac ako desatina všetkých spotrebných výdavkov. Kým bratislavské domácnosti vynaložili na spotrebné výdavky v priemere takmer 4,5 tis. EUR na jedného člena za rok, v košických to bolo až o takmer 1,2 tis. EUR menej. Najväčší rozdiel bol vo výdavkoch spojených s bývaním. V bratislavskom regióne ukrojili za vlaňajšok z rozpočtu takmer 1 tis. EUR na jedného člena domácnosti. V metropole východu a jej okolí to bolo až o vyše 200 EUR menej. Výrazne viac Slováci míňajú na západe krajiny v porovnaní s východom aj na dopravu (o 172 EUR), rekreáciu a kultúru (o 164 EUR) alebo napríklad aj odievanie a obuv (o 138 EUR). Rozdiel vo výdavkoch na potraviny je menej výrazný. Na tie putuje v Bratislavskom kraji len o necelých 50 EUR ročne na jedného člena viac ako v regióne Košíc. V rámci uspokojenia tejto základnej potreby Slováci vlani minuli najviac na mäso, na nákup ktorého putovalo v priemere 181 EUR na jedného člena domácnosti, teda štvrtina všetkých výdavkov na potraviny. Pätina (141 EUR/osoba) pripadla na nákup chleba a obilnín. Len o 5 EUR menej putovalo na mlieko, syry a vajcia.
Zvyšnú štvrtinu všetkých hrubých peňažných výdavkov tvorili ostatné hrubé výdavky, teda najmä dane, platby poisťovniam a splátky pôžičiek a úverov. Na tie vlani putovalo v priemere 1 303 EUR v hrubom na jedného člena domácnosti.
Autorkou je Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky.
