oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA/AP
V ekonomike máme jeden veľmi dôležitý koncept, ktorému sa žiaľ nedostáva dostatočnej pozornosti od verejnosti a možno ani od ekonómov samotných. Je to myšlienka asymetrického rozdelenia informácií. Nie je to žiadna novinka, je známy už po desaťročia, za výskum v tejto oblasti boli dokonca udelené Nobelove ceny. Ale ani profesionáli, ani laická verejnosť, tento koncept nikdy nezapracúva do chápania trhov. To by sa malo zmeniť.
Keď dnes chceme diskutovať o otázkach, ako je finančná regulácia alebo vysokofrekvenčné obchodovanie, mali by sme myslieť na to, že finančný trh je ťahaný rozdielmi v tom, koľko toho ľudia vedia.
The Economist nedávno uverejnil článok v ktorom spomenul aj jednu z kľúčových výskumných prác o informačnej asymetrii, ide o prácu George Akerlofa "Trh pre Citróny", publikáciu z roku 1970. Práca sa snaží poukázať na to, že keď predajcovia vedia o produktoch viac ako kupujúci, alebo naopak, môže to trhmi poriadne zatriasť. Nezáleží na tom, nakoľko sa ľudia racionálne správajú, ani či sú trhy dobre nastavené, asymetria v informáciách urobí svoje.
Na finančných trhoch by táto problematika mohla spôsobiť ešte väčší zmätok. Pre väčšinu výrobkov sa dá nájsť spôsob, ako vyplniť informačnú medzeru. Ak neveríte, že predajcom ponúkaný ojazdený automobil je v takej kondícii ako to tvrdí, o kvalite auta sa môžete presvedčiť, ak si na pomoc zavoláte svojho mechanika. Na väčšine trhov je tiež dôležitá dobrá povesť.
V oblasti financií sa však tieto nástroje často ukázali ako menej spoľahlivé než u osobných automobilov, rodinných domov či iných produktov. Vezmeme si komplikované úverové produkty na ktoré si nevieme nájsť "mechanika", nefungovalo to ani pred finančnou krízou v roku 2008. Čím nepriehľadnejší produkt, tým viac ochoty ratingových agentúr podpísať sa pod neho. Pokiaľ ide o povesť, stačí sa opäť pozrieť na roky krízy. Ľudia boli príliš ochotní uzatvárať zmluvy s rizikových bankami ako Lehman Brothers a Bear Stearns, práve z dôvodu povesti týchto spoločností.
Prečo je asymetrické rozdelenie informácií tak dôležité pre pochopenie finančných trhov? Pravdepodobne to súvisí s tým, že ľudia chcú v prvom rade finančné aktíva. Chcú autá, banány a mikrovlnné rúry, pretože tieto veci sú okamžite použiteľné. Ale väčšina ľudí, ktorí nakupujú a predávajú finančné aktíva, nemajú žiadnu skutočnú túžbu po vlastnom aktíve. Zaujíma ich len to, ako sa hodnota aktíva pre iných ľudí v budúcnosti zmení. To znamená, že kým informácie sú dôležité pre celý rad výrobkov, pokiaľ ide o finančné trhy, samotná informácia je produkt.
Mnoho veľkých ekonomických štúdií skúmali túto skutočnosť. Jedným z príkladov je slávna práca z roku 1980 Sanforda Grossmana a Josepha Stiglitza. Autori v nej poukazujú na to, že ak zhromažďovanie informácií o finančných aktívach stojí peniaze (alebo čas), potom trhové ceny nemôžu byť dokonale efektívne. Ak by boli, neexistovala by žiadna motivácia platiť za zhromažďovanie údajov.
V roku 1982 Paul Milgrom a Nancy Stokeyová prišli s nemenej dôležitou správou. V práci "Informácie, obchod a všeobecné znalosti," preukázali, prečo racionálne finančné trhy dokážu generovať oveľa menej obchodu než by mali. Predpokladajme, že vás niekto navštívi, aby vám predal akcie kus za stovku. Prečo vám ich ponúka práve za 100? Možno ten človek predáva akcie, pretože sa presúva do dlhopisov, alebo chce hotovosť, aby zaplatil účet za neplánované výdavky. Ale je tu šanca, že si predajca myslí, že akcia má nižšiu hodnotu a chce sa jej zbaviť. Je dobré sa mať na pozore, lebo na druhej strane, by ste mohli skočiť na ponuku aj vtedy, ak si myslíte, že akcia má vyššiu hodnotu ako je spomínaná stovka, za čo ju môžete kúpiť. Na ideálnom trhu sa to hemží racionálne premýšľajúcimi agentmi, čo znamená, že obchodovanie je veľmi vzácne. Skutočnosť, že objemy obchodu sú obrovské, je pokračovaním skladania puzzle pre ekonómov, nedá sa to objasniť klasickými teóriami dokonalej racionality.
Napriek všetkým týmito asymetrickým informáciám sú finančné trhy veľmi aktívne. Prečo? Na túto otázku sa snažili nájsť odpoveď ekonómovia v roku 1985. Vytvárali modely interakcie medzi informovanými obchodníkmi, tvorcami trhu a obchodníkmi s likviditou. Obchodníci likvidity musia kúpiť alebo ihneď predať z dôvodov nesúvisiacich s trhom. Informovaní obchodníci obchodujú, pretože vedia niečo o fundamentálnej hodnote majetku. Tvorcovia trhu, čo sú v podstate prostredníci, si pripisujú zisk z bývalého a stratu z budúceho. Na konci dňa sa informácie z hláv obchodníkov premietajú do ceny. Ale ako niektorí ďalší vedci preukázali, o viac ako desať rokov neskôr, v prípade, že informácia je príliš zložitá, celý tento proces môže viesť k vytváraniu bublín a krachom na trhu.
Výsledkom tohto všetkého, čo určite dokáže potvrdiť na základe vlastných skúseností každý, kto niekedy skutočne obchodoval, je to, že asymetrické informácie, ktoré sú pre väčšinu trhov záťažou, je vlastne jadrom financií. Je to kľúč pre obchodníkov, vrátane vysokofrekvenčného obchodovania, ako dosiahnuť zisk. A sme pri koreni veci, prečo sme tak často svedkami prepadov trhov.
Takže keď niekto, povedzme, kandidát na prezidentský úrad, navrhuje veľký návrat finančnej regulácie, malo by to byť prinajmenšom podozrivé. V mnohých prípadoch by to mohol byť dobrý nápad, ale financie nie sú obyčajný trh.
Autorom je Noah Smith.
