oPeniazoch.sk, Daily Record Foto: YT/Astralwerks;FaceCulture
Populárna hudba ako biznis, kde kapela je viac či menej prosperujúcou firmou. Niekto dokáže pekne zarobiť, ale s peniazmi to veľmi nevie. Následne príde o všetko. Príkladov je veľa, dôvody sú rôzne. Väčšinou za to môže slabá finančná gramotnosť, podnikateľská neskúsenosť alebo nedostatok disciplíny.
Phil Oakey je frontman sheffieldských The Human League, ikony 80-tych rokov, jeden z najúspešnejších spevákov a autorov piesní v Anglicku. Podarilo sa mu zarobiť milióny. Single ako Do not You Want Me, Together in Electric Dreams alebo Human slávili úspechy na oboch stranách Atlantiku. Kapela ale nemyslela na zadné vrátka a svoje milióny rozhádzala. V prvej polovici 90. -rokov, kedy hitparádam vládol grunge, britpop a elektronická tanečná hudba, zistil Oakey, že nemá, ako zaplatiť lízing na auto, nieto aby mu zostalo na výplaty spolupracovníkom.
"Pravidlom je, že potom, čo je človek v trende, príde obdobie, kedy je úplne out. O tom niet pochýb. Keby bol Kurt Cobain stále na svete, ľudia by sa mu vysmiali do tváre," povedal Oakey pre server Daily Record v roku 2012. "Problém bol, že nás úspech zmenil. Začínali sme s 30 librami na týždeň a hrozne dlho som žil na rybách s hranolčekmi. Nohavice sme kupovali v sekáči. Zrazu prišiel úspech a ja som si mohol kúpiť super oblečenie."
Elektronických pionierov vedenie Virgin Records miliardára Richarda Bransona tlačilo do rôznych ústupkov. Mali pridať do svojho „soundu“ gitary, alebo použiť lacnejší materiál na obal albumu Dare!. Oboje Human League striktne odmietli. "Prešlo nám to, pretože sme im dlhovali hrozne veľa peňazí." Konkrétne išlo o 100 000 libier, ktoré pred 35 rokmi mali samozrejme výrazne vyššiu hodnotu ako v súčasnosti. Spoločnosť Virgin Records už za platňu zaplatila a zmluvne sa zaviazala, že ju vydá. Nemala na výber.
Našťastie pre obe strany sa dostavil pomerne nečakaný úspech. Po ňom ale zase prišiel čas splácať dlh za komerčne neúspešný predchádzajúci album. Kým predtým nemala skupina čo stratiť, teraz už túto slobodu nemala. Nadišiel čas umeleckých kompromisov a nakoniec aj pádov.
"Veľa ľudí nám hovorilo, akí sme skvelí a my sme im verili. Nejaký čas nám trvalo, než sme sa dostali nohami späť na zem. Keď sme si uvedomili, že sme vyšli z módy, boli sme z toho dosť zmätení. Prišiel som raz zo supermarketu domov a našiel som tam exekútorov. Naša skupina si kúpila auto, ale chodilo nám tak málo peňazí, že sme ho nestíhali splácať. A títo ľudia sa bavili o tom, že mi zoberú nábytok. Nezvládali sme platiť ľuďom, ktorí s nami spolupracovali. Bolo to dosť drsné. Stále dostávam celkom veľa peňazí za Don't You Want Me, pretože je to stále jedna z desiatich najhranejších nahrávok v Amerike. Keď sme v roku 1981 urobili album Dare!, mysleli sme si, že sme skvelí. Ďalší album sme robili v drahom štúdiu Martina Rushenta, s ktorým sme sa následne rozhádali. Potom sme šli do Air Studios v londýnskej Oxford Street, ktoré stálo 1000 libier denne a snažili sa album dorobiť. Netrvalo dlho a došli nám peniaze. Boli sme blázni. Pracovali sme v Londýne od pondelka do piatka, a keď sme išli domov do Sheffieldu na víkend, tak sme sa ani neodhlasovali z hotela. Jednoducho sme tie miestnosti nechali prenajaté a vŕšila sa nám hromada účtov. Problémy s peniazmi sa nakoniec všetky vyriešili. Došiel som ale k záveru, že si už nikdy nič nekúpim na lízing. Jediná vec, ktorú som nezaplatil úplne v hotovosti bol môj dom. Vzal som si na neho hypotéku. Ale na splátky si už nič iné nekúpim."
Za posledných 20 rokov vydali The Human League iba dve radové albumy. O to viac sa venujú koncertovaniu, ktoré je výnosnejšie. "Ak by som mal byť brutálne úprimný, robíme to pre peniaze. Možno, že by sme sa na to s Joanne a Susan mohli vykašľať, keby sme chceli. Ale živíme 17 ľudí. Niekedy musíme urobiť koncert pre nejakú firmu, ktorý nám nesadne, a publikum sa na nás pozerá štýlom "čo vy tu robíte?". Predávame svoje cédečka na koncertoch po celom svete, pretože hráme aj tam, kde ani neboli vydané. Trochu to bolí, pretože je to krok späť z čias, keď sme si nechali vyrobiť 100 tisíc albumov, dali ich do distribúcie a tie nosiče sa predávali samé. Musíme sa prispôsobovať meniacemu sa svetu."
