oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: TASR/AP;SITA/AP
Hospodárske spomalenie možno často charakterizovať ako obdobie váhania. Spotrebitelia váhajú s kúpou nového domu či auta. Veď starý dom, či auto ešte chvíľu bez problémov vydrží. Manažéri váhajú s navýšením počtu zamestnancov, pri kúpe novej kancelárskej budovy alebo nad výstavbou novej továrne a čakajú na správy, po ktorých prestanú mať strach otvárať sa novým nápadom.
Nakoľko by sme sa teda z tohto pohľadu mali obávať následkov dnešného váhania?
Váhavosť sa často podobá prokrastinácii. Človek môže mať hmlisté pochybnosti a pociťovať potrebu veci ešte premyslieť, medzitým sa mu do myšlienok dostáva iná záležitosť a žiadne rozhodnutie nakoniec nepadne. Opýtajte sa ľudí, prečo odkladajú veci na neskôr, a pravdepodobne žiadnu jednoznačnú odpoveď nedostanete.
Môže sa podobné správanie natoľko rozšíriť, že privodí hospodársky pokles? Dôvody na odkladanie aktivít, ktoré by stimulovali ekonomiku, môžu byť len ťažko rozlíšiteľné.
Ako prvá človeku napáda spätná väzba od ostatných váhavcov. Príjmové efekty a psychológia davu môžu kolísavosť jednotlivca zosilňovať. Zároveň však musí existovať nejaký počiatočný faktor, ktorý cyklus spätnej väzby odštartuje, nejaký základný zdroj váhavosti.
Jednou z možných príčin je strata ekonomické "dôvery". Indexy dôvery, zverejňovaný a dostupný od 50. rokov, je založený na výskumoch verejnej mienky, ktoré kladú spotrebiteľom alebo podnikateľom otázky týkajúce sa ich vnímania podnikateľskej činnosti a očakávania budúcich príjmov a zamestnanosti.
Ďalším zdrojom váhania je "neistota" v oblasti hospodárskej politiky. Ak podnikatelia nevedia, aké regulácie, dane alebo v horšom prípade zoštátňovanie sa chystajú, môžu prepadnúť nervozite. Tento poznatok je starý, bol formulovaný už v 30. rokoch počas veľkej hospodárskej krízy, ale až donedávna sa správne nemeral.
V pracovnej štúdii z roku 2015 vytvorili ekonómovia Scott R. Baker, Nicholas Bloom a Steven J. Davis s využitím digitálnych spravodajských archívov indexy neistoty hospodárskej politiky pre celkovo dvanásť krajín. Tieto indexy, zahŕňajúce Čínu, Francúzsko, Indiu, Taliansko, Japonsko, Juhokórejskú republiku, Kanadu, Nemecko, Rusko, Spojené štáty, Španielsko a Veľkú Britániu vznikli tak, že sa za každý mesiac spočítal v danej krajine počet novinových článkov, pri ktorých sa súčasne zišla trojica kľúčových slov "hospodárstvo " (E), "politika" (P) a "neistota" (U).
Index pre daný mesiac sa potom rovnal podielu počtu článkov s týmito troma výrazmi a celkového počtu článkov, ktoré v rovnakom mesiaci vyšli v príslušných novinách. Správne preklady spomínaných troch pojmov boli v každej krajine konzultované. Indexy sa merali za obdobie niekoľkých desiatok rokov a v dvoch krajinách, v USA a Veľkej Británii, siahali až do roku 1900. Americký index je v korelácii s implicitnou cenovou volatilitou na trhoch s opciami (VIX).
Autori štúdie zistili, že ich EPU index vo všetkých 12 štátoch predznamenáva hospodársku kontrakciu a že v oboch krajinách s dlhodobo vypracovanými indexmi boli hodnoty EPU počas veľkej hospodárskej krízy vysoké. Vyvolávajú však kontrakcie neistoty, kladú si autori otázku, alebo neistota vyvoláva kontrakcie? Keďže vieme, že ľudia na seba veľmi intenzívne reagujú, funguje príčinná súvislosť pravdepodobne oboma smermi v slučke spätných väzieb.
Hlbšia a zaujímavejšia otázka znie, čo túto neistotu vyvoláva. Odpoveď na ňu vyžaduje "dojmologická" charakterizácia doteraz prebiehajúcich príbehov a myšlienok, ktoré môžu ovplyvniť verejné úvahy – alebo vyhýbanie sa úvahám – o ekonomike.
Pokiaľ ide o veľkú hospodársku krízu, človek si kladie otázku, či vysoký stupeň EPU súvisel so spoločenskými trendmi po excesoch 20. rokov, ktoré priživili strach z komunizmu a v Spojených štátoch aj obavy z programu New Deal. Kladieme si otázku, či strach z fašistických režimov a z blížiacej sa vojny predĺžil depresiu po Hitlerovom nástupe k moci v roku 1933. Pozornosť venovaná knihe Johannesa Steeleho Druhá svetová vojna, ktorá už v roku 1934 predpovedala túto udalosť, naznačuje, že strach z vojny bol natoľko častou témou diskusií, že opodstatnil určitú váhavosť. Ľuďom, ktorí prežili prvú svetovú vojnu, musela predstava jej zopakovania pripadať hrôzostrašná.
Samozrejme nemožno dokázať, či tieto príbehy a myšlienky skutočne predĺžili veľkú hospodársku krízu. Ako spoznáme, ktoré interpretácia ovplyvňuje myslenie ľudí? Na druhej strane si môžeme byť celkom istí, že niektoré tieto príbehy naozaj majú vplyv na vnímanie hospodárskej neistoty.
Psychológovia ukázali, že sa u ľudí prejavuje "afektívna heuristika" čiže tendencia pripájať ku spomienkam emócie a dopúšťať, aby tieto emócie ovplyvňovali rozhodovací proces aj v prípade, že rozhodnutie nijako nesúvisí s tým, čo tieto emócie vyvolalo. Zámena nesúrodých emócií potom môže vyvolať dysfunkciu výkonu, neschopnosť konať, váhavosť.
Niektoré typy príbehov, ktoré dnes kolujú a ktoré súvisia s rastúcim nacionalizmom alebo so strachom z problémov, ktoré pre tradičné kultúrne hodnoty predstavujú imigranti, môžu viesť aj k väčšej váhavosti. Na júnové hlasovanie o Brexite vo Veľkej Británii sa pozeral celý svet s mimoriadnym znepokojením ako na signál politickej nestability. Stále početnejší výskyt terorizmu pripojil k tomuto vývoju udalostí intenzívny emočný prvok.
Podporia tieto obavy ekonomickú váhavosť natoľko, že to privodí ďalšiu celosvetovú recesiu? Akákoľvek odpoveď by v tejto chvíli bola ovplyvnená náladou a bola by nepresná. Vzhľadom na dôležitosť následkov by sme však nemali poľaviť v úvahách, ako tieto obavy ovplyvňujú ekonomické rozhodovania.
Autorom je Robert J. Shiller, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu a profesor ekonómie na univerzite v Yale.
