oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: SITA/AP
Európska centrálna banka na svojom júlovom zasadnutí ponechala menovú politiku bez zmeny. Základná úroková sadzba zostáva na 0 %, refinančnú na 0,25 % a depozitná na -0,4 %, kam ich ECB znížila v marci.
V nezmenenom objeme 80 miliárd eur mesačne pokračuje aj program kvantitatívneho uvoľňovania. Rozhodnutie pokračovať v menovej politike bez zmeny trh očakával. Inflácia sa podľa Draghiho začne prejavovať neskôr v roku 2016 a ďalej sa bude zvyšovať v rokoch 2017 a 2018.
Z tlačovej konferencie Maria Draghiho vyberáme:
– S ohľadom na menovo-politickú analýzu sme sa rozhodli ponechať úrokové sadzby na súčasných úrovniach. Rovnakým tempom ako doteraz pokračuje aj program skupovania finančných aktív.
– Program skupovania aktív bude pokračovať minimálne do marca 2017, prípadne dlhšie, ak to bude potrebné.
– Po britskom referende (o budúcnosti krajiny v EÚ) trhy zasiahla neistota a zvýšená volatilita. Akomodatívna menová politika centrálnych bánk a ich vyhlásenia, že sú pripravené prijímať opatrenia na podporu stability trhov, prispeli k upokojeniu situácie.
– S ohľadom na neistoty (spojené s výsledkom britského referenda) bude ECB naďalej pozorne sledovať vývoj ekonomiky a situácie na finančných trhoch.
– Podmienky na úverovom trhu zostávajú priaznivé a podporujú pokračujúce ožívania ekonomiky eurozóny a vývoj inflácie.
– Vývoj makroekonomického prostredia budú lepšie ilustrovať nové dáta, ktoré budú prichádzať v nasledujúcich mesiacoch.
– Ak to bude potrebné na dosiahnutie našich cieľov, sme pripravení použiť všetky nástroje, ktoré nám náš mandát ponúka.
– Riziká ohrozujúce rast eurozóny pretrvávajú. Okrem otázky Británie sú to aj ďalšie geopolitické témy.
– Prieskum na úverovom trhu ukazuje, že podmienky pre poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam sa naďalej zlepšujú, rastie aj dopyt po úveroch. Prejavujú sa opatrenia, ktoré sme prijali v marci.
– Ďalší pokles nezamestnanosti a rast priemyselnej výroby musia byť podporované štrukturálnymi reformami.
– Banky sú dôležité, obzvlášť pre eurozónu, ktorej ekonomika na nich stojí. Akcie bánk boli po referende silne zasiahnuté, obzvlášť tie, ktoré majú veľký podiel zlých úverov. Kapitálová vybavenosť finančných inštitúcií je dnes lepšia, ako pred niekoľkými rokmi. Problém, ktorý nás trápi dnes, je nízka ziskovosť bánk.
– Zlé úvery sú veľkým problémom pre budúce ziskovosti, schopnosť bánk poskytovať ďalšie úvery. Je to teda vec, ktorá koliduje s našou menovou politikou.
– Vysoký podiel zlých úverov zvyšuje náchylnosť akcií bánk k vyššej volatilite počas obdobia neistoty na trhoch. Čím dlhšie bude problém zlých úverov pretrvávať, tým viac bude podkopávaná funkčnosť bankového systému.
– Je potrebné, aby existoval funkčný trh so zlými úvermi, zároveň aby existoval legislatívny rámec, ktorý by umožňoval so zlými úvermi jednoducho obchodovať. Niektoré kroky už v tomto smere podnikli v Taliansku, ďalšie by mali nasledovať.
– O možnosti zmeny parametrov kvantitatívneho uvoľňovania ECB sme diskutovali. Kvantitatívne uvoľňovanie aj program LTRO považujeme za úspešné opatrenia.
– Ku koncu roka začína odznievať efekt medziročne nižších cien ropy, čo by malo podporiť rast inflácie.
V zápisnici z júnového zasadnutia svojho menového výboru zverejnenom na začiatku tohto mesiaca ECB vyjadruje obavy, že rozhodnutie Británie opustiť Európsku úniu by mohlo mať veľmi výrazné negatívne dopady aj na ekonomiku eurozóny a mohlo by ohroziť vyhliadky hospodárskeho rastu. Júnové zasadnutie ECB sa konalo zhruba tri týždne pred britským referendom.
ECB v marci znížila základnú úrokovú sadzbu a depozitnú sadzbu zrazila hlbšie do záporného pásma. Program nákupov dlhopisov zvýšila na 80 miliárd eur mesačne z 60 miliárd eur a oznámila, že do programu budú zahrnuté okrem štátnych dlhopisov bude vykupovať tiež dlhopisy firemné. Program nákupov firemných dlhopisov ECB začal 8. júna. Nový program lacných dlhodobých úverov, v ktorom bankám ponúkne úvery za nulové alebo záporné sadzby, ECB spustila 22. júna.
Eurozóna sa vrátila do inflácie, rast cien je ale nevýrazný
Spotrebiteľské ceny v eurozóne sa v júni vrátili k rastu, keď v predchádzajúcich štyroch mesiacoch klesali alebo stagnovali. Medziročná inflácia predstavovala 0,1 %, v máji sa naopak ceny o 0,1 % znížili. Oznámil to minulý týždeň európsky štatistický úrad Eurostat, ktorý tak potvrdil predchádzajúce predbežné údaje z konca júna. V celej Európskej únii ceny po májovom miernom poklese o 0,1 % v júni stagnovali. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny v krajinách platiacich eurom v júni zvýšili o 0,2%. V krajinách EÚ potom stúpli o 0,1%.
Spotrebiteľské ceny sa medziročne znížili v celkovo 13 členských krajinách EÚ. Najvyšší pokles, zhruba o dve percentá, zaznamenali Cyprus a Bulharsko. Naopak najvyššia inflácia bola v Belgicku, kde predstavovala 1,8 %. Vo Švédsku dosiahla 1,2 % a na Malte jedno percento.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny nespracovaných potravín a energií, predstavovala v eurozóne rovnako ako v máji 0,8 %. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia zrýchlila na 0,9 % z 0,8 % v máji.
Hrubý domáci produkt eurozóny v prvom štvrťroku podľa finálnych dát Eurostatu vzrástol medzikvartálne o 0,6 %. Eurostat zároveň zrevidoval dáta za posledný štvrťrok minulého roka na 0,4 % z predtým hláseného rastu 0,3 %. Medziročne ekonomika expandovala tempom 1,7 %, teda rovnako ako v poslednom štvrťroku 2015.
V celej Európskej únii ekonomika expandovala medzikvartálne tempom 0,5 %, rovnakým ako v poslednom kvartáli minulého roka, medziročne potom HDP vzrástol o 1,8 % po 2 % rastu v posledných troch mesiacoch minulého roka. Údaje o HDP za druhý štvrťrok budú zverejnené 29. júla.
