Soros chce pre eurozónu spoločné ministerstvo financií, považuje to za jeden z nutných krokov pre záchranu únie

, Project Syndicate;HSBC Foto: TASR/AP

V Európskej únii sa nebezpečne prelína ekonomické vlnobitie s politickým populizmom. Jednota starého kontinentu je sporná otázka. Americký investor maďarského pôvodu George Soros má plán, ako situáciu ratovať. K spáse podľa neho stačia štyri jednoduché kroky.

Neistota ohľadom ďalšieho smerovania Európskej únie vzrástla po tom, čo sa väčšina Britov v júnovom referende vyslovila za odchod svojej krajiny zo spoločenstva. Svetom sa ihneď začali šíriť obavy, že Británia spustí dominový efekt. Podľa Sorosa, ktorý dosť jasne vyjadroval podporu táboru stúpencov za zotrvanie Británie v únii, sa však táto situácia môže naopak ukázať, ako zásadné impulz pre stmelenie únie. "Dianie, ktoré nasledovalo po referende, Britom ukázalo, čo pre nich odchod z únie bude znamenať," hovorí Soros. Ťažkosti, ktorým teraz Británia bude čeliť, podľa neho vo zvyšných krajinách naopak môžu podporiť myšlienku európskej jednoty. Únia ale rozhodne nesmie zaspať. Nasledujúce štyri kroky sú podľa Sorosa k záchrane európskej jednoty doslova nevyhnutné.

1. Rozlišovanie medzi eurozónou a EÚ
Je potrebné začať skutočne rozlišovať medzi eurozónou a Európskou úniou. Spoločenstvo krajín platiacich eurom by malo mať spoločný rozpočet a spoločné ministerstvo financií, ktoré by dopĺňalo Európsku centrálnu banku. Krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, by ale zároveň nemali mať pocit, že sú v politických rokovaniach odsunuté na druhú koľaj.

2. Posilnenie obrany Európskej únie
Zabudnutým esom v rukáve únie je Ukrajina, ktorej obyvatelia sú ochotní za svoju vlasť položiť život. Brusel by si mal uvedomiť, že odhodlanie Ukrajincov, ktorí by sa radi stali súčasťou EÚ, je najcennejšie aktívum, s ktorým môže vo svojej zahraničnej politike pracovať.

3. Využitie kreditu Európskej únie
Európski politickí lídri sa správajú prinajmenšom nezodpovedne, keď ignorujú veľmi priaznivý kredit Európskej únie. Úverovú bonitu by EÚ mohla závidieť nejedna krajina, je teda nerozumné a nelogické ju v súčasnej situácii nevyužiť.

4. Efektívne riešenie utečenecké krízy
Utečenecká kríza, ktorej korene siahajú až do roku 2010, kedy v arabských krajinách odštartovala séria masových demonštrácií známa ako arabská jar, je v súčasnosti najväčším problémom Európskej únie. Politici by preto mali zjednotiť všetku svoju silu týmto smerom a mali by sa odstrihnúť od neefektívnych a nefungujúcich opatrení na obmedzenie neriadeného prílivu migrantov do EÚ.

Brexit ako výchovná facka
Nielen podľa Sorosa, aj ekonómvia sa zhodujú v tom, že výsledok britského referenda by mohlo byť spúšťačom zmien, ktoré by mali prísť čo najrýchlejšie. "Predpokladáme, že sa krajina Európskej únie budú naďalej stretávať s ďalšími vlnami kvantitatívneho uvoľňovania a rastúcimi deficitmi. To ale nie je udržateľný stav. Dúfame, že sa Brexit stane katalyzátorom pozitívnych zmien. EÚ by sa mala poučiť a vo vlastnom záujme zmúdrieť. Pokiaľ bude lipnúť na status quo, môže to znamenať, že odchod Británie spustí dominový efekt a z únie vystúpia ďalšie krajiny," píšu vo svojej kvartálnej správe ekonómovia z HSBC Karen Wardová a Fabio Balboni. Podľa nich majú e predstavitelia európskych štátov v súčasnosti len dve možnosti. Buď pôjdu napohľad pohodlnou cestou bez zmien a budú riskovať politickú nestabilitu, alebo "prehodnotia aktuálny smer a zvážia zmeny", ktoré povedú k zásadnému prestaveniu kurzu plavby spoločnej európskej lode.

Európa sa ocitla na rázcestí
Buď sa vydá cestou pozitívnych zmien, alebo vykročí smerom k negatívnej stagnácii. Prvá možnosť znamená záchranu únie, v rámci tej druhej hrozí len ťažko zastaviteľný dominový efekt.

Wardová a Balboni popisujú ekonomický rast ako slabý, miera nezamestnanosti v niektorých oblastiach je stále vysoká a globalizácia neprináša iba pozitíva. "Ekonómovia si začínajú uvedomovať, že riešenie tohto problému spočíva v investíciách do schopností a produktivity s cieľom maximalizovať zamestnanosť a potenciálny národný dôchodok, aby boli splnené prísľuby starobných dôchodkov. Žijeme v ére populizmu, rastúceho protekcionizmu, nacionalizmu a tak ďalej. Sú lákavejšie ako zložitá realita," upozorňujú ekonómovia z HSBC.

Európska centrálna banka a európske vlády síce zaisťujú určitý ekonomický rast, ale ľudia z toho veľmi neťažia a inštitúciám neveria. To napomáha rozširovanie populizmu a tiež politike krajnej pravice, ktorá zbiera preferencie napríklad vo Francúzsku alebo v Rakúsku. „Kvantitatívne uvoľňovanie síce pomáha k rastu, ktorý je ale o ničom, a úradníci v Európskej komisii a v celej únii sa snažia o ďalšie rozširovanie EÚ – v bankovníctve, na finančných trhoch, v politickej a fiškálnej oblasti. To všetko ale vedie k rastu opozície na národnej úrovni," varujú ekonómovia.

"Druhou možnosťou je prehodnotenie aktuálneho smerovania a zváženie zmien potrebných pre zlepšenie nálady v EÚ, ktoré by pomohlo pri náprave niektorých ekonomických problémov," dopĺňajú Wardová a Balboni. Otvorená Európa je podľa nich síce lákavá, ale v čase, keď silnejú  antiglobalistické tendencie, je potrebné sa nad niektorými problémami opäť zamyslieť.

Ako príklady uvádza HSBC Maďarsko alebo Švajčiarsko, kde sa ľudia obávajú obmedzenej kontroly nad imigráciou, čo potvrdzuje, že globalizácia nie je prijímaná len s otvorenou náručou. Jedným zo spôsobov, ktorý nie je žiadnou novinkou, ale mohol by znamenať upokojenie situácie a umlčanie populistov, je určité obmedzenie voľného pohybu osôb.

Súvisiace články

Aktuálne správy