Najdlhší kontrakt v živote: Mladí na dôchodky kašľú, nikto ich nenaučil sporiť

, comm Foto: thinkstock

V roku 2016 ukončí štúdium podľa údajov Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky približne 118 660 absolventov. Vstupom na trh práce a svojím prvým platom by si mali začať sporiť na dôchodok. Uvedomujú si to?

Dôchodkový systém na Slovensku je od roku 2005 postavený na troch pilieroch. Štátny je povinný. Zvyšné dva sú síce súkromné, ale nepovinné. Odvody štátnemu systému mladí ľudia vnímajú ako sumu na výplatnej páske a príspevky na vlastné účty neriešia.

„60 rokov je priemerný čas, počas ktorého je človek klientom dôchodkového systému. 40 rokov do neho prispieva, financuje ho a zhruba 20 rokov z neho poberá dávky. Je to zrejme najdlhší kontrakt, do ktorého vstupujeme,“ vypočítava Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. „Skúste sa dnes opýtať mladého človeka, aký dôchodok bude mať. Nevie odpovedať. Hoci, ak by túto informáciu mal, vedel by, že štát sa už nebude môcť o dôchodcov starať tak štedro ako doteraz. Ani prvý, ani druhý, ani tretí pilier dohromady nemusia stačiť, ak má človek od dôchodku vysoké očakávania. Myslieť na to, čo bude o tridsať rokov, je dnes v podstate povinnosť.“

„Slovenský dôchodkový systém od ľudí vyžaduje zodpovednosť a finančnú gramotnosť. Napriek tomu, že si mladí ľudia uvedomujú dôležitosť kontinuálneho zabezpečovania sa na dôchodok, reálne si sporí asi len 30 percent z nich. Ostatní sa nezaujímajú, prípadne si zvolia nevhodné produkty. Rovnako si nestanovujú ciele sporenia. Problém je, že ich nikto nenaučil, ako si majú sporiť,“ vysvetľuje Ján Šebo z Inštitútu sporenia a investovania

Podľa sociológov sú dnešní mladí ľudia rovnako zodpovední, ako ich rodičia v ich veku. Slovensko a svet sa však dramaticky zmenili. „Myslím, že svet je dnes podstatne komplexnejší, než kedykoľvek predtým, a kladie na mladých ľudí aj vyššie požiadavky než v minulosti. Možno preto mladí ľudia posúvajú preberanie individuálnej zodpovednosti do vyššieho veku, či sa to už prejavuje v tom, že sa neskôr osamostatňujú od rodičov, neskôr si zakladajú vlastné rodiny, neskôr majú deti alebo jednoducho v tom, že si chcú predĺžiť svoju mladosť. Preto sa dnes mladí ľudia snažia moment, keď budú musieť prebrať úplnú zodpovednosť za svoje vlastné životy, o čosi oddialiť v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami,“ uzatvára Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Ak si sporiť, tak čím skôr. „Mladí ľudia by mali riskovať, kým sú mladí a investovať do akcií. Len tak vymenia istotu nízkeho dôchodku za možnosť nasporiť si dosť,“ hovorí Ján Šebo. „Sporením v druhom pilieri si budujú svoj vlastný kapitál, zatiaľ čo odvody štátu sú okamžite spotrebované a nikdy vám nepatrili,“ uzavrel Šebo.

V uliciach Bratislavy urobila agentúra ROKO anketu medzi mladými ľuďmi. Ako sa pripravujú na svoj budúci dôchodok? Ich odpovede nájdete vo videu. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy