oPeniazoch.sk, seesame Foto: TASR/PZ;thinkstock
Tradičným strašiakom šoférov je kvôli snehu, ľadu a zlej viditeľnosti zima. Štatistiky Ministerstva vnútra SR však hovoria opak.
V roku 2015 bolo napríklad v zimných mesiacoch (január a február) o pätinu menej nehôd ako v letných (júl a august). V januári a februári 2015 bolo na slovenských cestách „iba“ 1 906 nehôd, v júli a v auguste ich bolo 2 426. Pri letných nehodách zohráva svoju úlohu okrem iného aj teplo a únava. Ak teda chcete eliminovať riziká dopravných nehôd, za volant by ste si mali sadať oddýchnutí. Ak sa vám už nehoda pritrafí a nechcete leto tráviť zbytočnými „behačkami“ s papiermi, vybavte si kvalitnú poistku.
Keď slnko oslepuje a voda láka
Jedným z nepríjemných sprievodných javov letného šoférovania je silné slnko, ktoré svieti do očí počas väčšiny dňa. Vychádza veľmi skoro, mimo zorného poľa je len okolo obeda, a zapadá veľmi neskoro. Niekedy sa môže stať, že nevidíme nič ani so slnečnými okuliarmi. Najlepším receptom je sadnúť si čo najvyššie a spoľahnúť sa na mechanické tienidlá v aute. Ďalším rizikovým faktorom je únava z tepla. Mnohí ľudia pri vysokých nočných teplotách nevedia zaspať a za volant si sadajú vyčerpaní. Letné teplo a hrkotanie auta však často pôsobia ako uspávanka nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Riešenie je pomerne jednoduché, vyspite sa. Ak sa vám pri šoférovaní zatvárajú oči, zaparkujte na najbližšom odpočívadle a zdriemnite si. Možno budete meškať, no aspoň nikoho neohrozíte.
Keď sa osviežujúci letný dážď zmení na hrozbu
Častým rizikom pre letné šoférovanie sú aj prietrže mračien a búrky. Vodu v horúcich letných dňoch vítame s úľavou, no ak sme za volantom, môže poriadna letná búrka predstavovať problém. Keď sa voda zmieša s prachom, vzniká blato, a to predstavuje ideálny základ pre šmyk. Na rýchlostných cestách sa auto do šmyku dostane ešte jednoduchšie. Pri rýchlosti 130 kilometrov za hodinu a súvislej ploche vody na vozovke je riziko šmyku naozaj veľké. Nehovoriac o viditeľnosti, ktorá vie byť pri letných prietržiach mračien horšia ako v novembrových hmlách.
Keď si myslíme, že prázdninové jazdy sú bezstarostné
Šoféri majú v lete pocit väčšej bezpečnosti, a možno práve preto podvedome viac riskujú. Často je pre nich ťažké odolať a dajú si „jedno malé chladené“ a zabudnú vziať do úvahy silu tepla a únavy. Veľa ľudí sa v lete presúva cez väčšie vzdialenosti, buď na hory či k moru. Preceňujú svoje schopnosti a cestu si naplánujú bez rezervy. Dôležité je naplánovať si pravidelné prestávky. Vodiči by tiež mali vziať do úvahy, že v lete sa síce mestá môžu vyprázdniť, niektoré ťahy však budú napriek tomu napríklad pred víkendmi vyťažené.
Tri „P“ bezpečnosti: prestávky, pásy, poistenie
Ak nechcete zvyšovať štatistiky nehodovosti na Slovensku, nepodceňujte oddych počas dlhej jazdy. Bezpečnostné pásy vám zasa môžu zachrániť život v situácii, ktorá sa vymkla spod kontroly. V takej situácii sa vám rovnako zíde aj havarijné poistenie, ktoré vám v prípade dopravnej nehody môže ušetriť veľké peniaze. Ak sa chystáte svoje auto cez leto využívať často a okrem cestovania na Slovensku pôjdete aj do zahraničia, rozhodne by ste si mali zaobstarať okrem cestovného aj havarijné poistenie. Dobrou správou je, že obe poistenia viete vybaviť aj online z pohodlia domova.
Ak sa už nehoda stane, spôsob vybavovania sa v jednotlivých poisťovniach výrazne líši. Oplatí sa preto vyberať si poistenie aj podľa toho, či musíte navštíviť pobočku osobne alebo naopak, vybavíte všetko online.
Hlásenie škody výlučne cez mobilnú aplikáciu umožňuje na Slovensku zatiaľ jediná poisťovňa – Onlia. K hláseniu nafotíte škody na aute a priložíte fotografie dokladov ako hlásenie škodovej udalosti či občiansky a technický preukaz. Dokonca si môžete vybrať najbližší servis, kde vám auto opravia. Poisťovňa vám zavolá, ak potrebuje niečo doplniť a celú udalosť zlikviduje bez toho, aby ste museli ísť na pobočku či na obhliadku.
Allianz-SP používa aplikáciu u svojich obhliadkárov, vďaka nej dokážu udalosť nahlásiť rýchlejšie. Samotnú škodu môžete nahlásiť online cez webstránku poisťovne.
Podobnú možnosť ponúkajú poisťovne Kooperativa, Uniqa aj Union. Kooperativa má navyše aplikáciu Help, ktorá však iba radí, ako postupovať, avšak samotné hlásenie škody musíte urobiť telefonicky, online či osobne na pobočke. V týchto poisťovniach si treba urobiť čas na obhliadku auta po nehode. Obhliadkár vie po dohode prísť aj k vám domov, resp. do servisu, kam ste nechali auto odtiahnuť. Tento krok je nutný, keďže podľa neho poisťovňa naceňuje škody ako podklad pre vyplatenie poistného plnenia (čiže náhrady škody).
Majitelia áut majú viacero možností, ako chrániť to svoje. Klasické havarijné poistenie (kasko) chráni auto pred celým radom rizík. Je preto drahšie, rádovo v stovkách eur ročne. Variantom môže byť tzv. mini-kasko, ktoré kryje iba vybrané riziká, najčastejšie riziko havárie a živlov, aj to na obmedzené, výrazne nižšie poistné sumy. „Poistenie havárie a živlov sa najviac hodí pre autá staršie ako 5 rokov. Majiteľ takého auta dostane pri havárii plné odškodnenie, avšak pri krádeži sa vyplatená suma znižuje o amortizáciu,“ radí Janka Pracharová, okresná vedúca pre OVB Allfinanz Slovensko.
Alternatívou je pripoistenie k povinnej poistke. „Odporúčam uzavrieť si pripoistenie živlov a stret so zverou. Ak máte staršie či lacnejšie auto a havarijné poistenie ako ochrana proti krádeži je pre vás pridrahé, môžete si pripoistiť k PZP aj krádež. Pri poistnej sume 4 000 eur vychádza na približne 30 eur ročne,“ dodáva J. Pracharová.
Príklad – Havarijné poistenie:
Škoda Octavia 1,9 TDI sedan, r.v. 2010, poistná suma (cena auta pri obstaraní prvým majiteľom) 20 000 eur, vek držiteľa auta 32 rokov
• Plné kasko (havária, živel, krádež) – cena ročne 275 eur – Union poisťovňa, spoluúčasť 299 eur
• Plné kasko (havária, živel, krádež) – cena ročne 295,68 eur – Uniqa poisťovňa, spoluúčasť 10%, min. 330 eur
• Plné kasko (havária, živel, krádež) – cena ročne 302,92 eur – Komunálna poisťovňa, spoluúčasť 10%, min. 330 eur
