Lacnejšie transakcie vďaka finančným technológiám: Musí byť posielanie peňazí do zahraničia tak komplikované?

, fortune Foto: thinkstock

Každý, kto už posielal niekedy peniaze do zahraničia vie, aké je to nepohodlné. Takýto transfer trvá dlho a poplatok tiež nie je zanedbateľný. Ak nedaj bože dôjde k omylu, peniaze niekde po ceste zmiznú. Je to ako so zaslaním listu, keď ho posielate, neviete, či ho adresát dostane.

Vízia do budúcnosti je jednoduchá: prevod peňazí by mal byť ako posielanie elektronickej správy, kde okamžite viete, či dorazila, alebo keď si ju adresát prečíta. Nie je to trocha odvážne prirovnanie?

Minulý mesiac IBM a Crédit Mutuel Arke oznámili dokončenie svojho prvého blockchain projektu. Týždeň predtým, skupina siedmich bánk vrátane UBS, Santander, a UniCredit, sa snažili presunúť peniaze cez hranice pomocou blockchain platformy. Goldman Sachs a Barclays tiež investovali do podobného podniku, ktorého cieľom je umožniť prevod peňazí v reálnom čase. Dokonca aj JPMorgan Chase, počiatočný blockchain skeptik, sa teraz pripojila k Citigroup, Bank of America a Credit Suisse, a vyskúšala si aplikáciu s úverovými derivátmi. Blockchain, technológia ktorá stojí aj za kryptomenou Bitcoin, sa tak nenávratne prepracovala do mainstreamu.

Až do dnešného dňa sa Bitcoin neslávne spája s dílermi drog, pornografiou a s nelegálnym obchodovaním so zbraňami. Wall Street má v experimentovaní s blockchainom jasnú pozíciu, ako Sony Music alebo Warner, keď sa objavilo peer-to-peer zdieľanie hudby vďaka Napsteru, niekedy na konci 90. rokov. Niet divu, že niektorí pozorovatelia prirovnali blockchain k neregulovanému otvorenému poľu. Jamie Smith, bývalý hovorca prezidenta Obamu, argumentoval, že do problematiky je potrebné vo väčšej miere zapojiť tvorcov politiky, vzdelávanie regulačných orgánov by malo dostať najvyššiu prioritu. Startupy s názvami, ktoré sotva vstúpili do verejného povedomia (napr. BitFury, BitGo, BITNET, Bitstamp, itBit) teraz aktívne spolupracujú s americkým ministerstvom spravodlivosti, FBI a Commodity Futures Trading Commission. Napriek tomu najhorlivejší zástancovia blockchainu neprišli zo Silicon Valley, ale z Wall Street. Na rozdiel od veľkých hudobných vydavateľstiev, ktorí ignorovali, a zabraňovali zdieľaniu súborov peer-to-peer, bankári sa náhle zmenili na dobrodružných podnikateľov. Čo je dnes iné, prečo tá zmena?

Zložitosť moderného bankovníctva spočíva v pokuse zodpovedať zásadnú otázku kapitalizmu: ako sa ako cudzí ľudia prepracujeme k vzájomnej dôvere? Povedzme, že Mária chce poslať finančnú injekciu svojmu synovi Dávidovi, ktorý študuje v zahraničí, na opačnej strane Atlantiku. Domáca banka okamžite odpisuje z účtu Márie peniaze, čo je jedna zo tisícky denných transakcií. FED potom odošle peniaze na adresu miestnej banky. Po dvoch až štyroch dňoch sa David dopracuje k peniazom na svojom účte v miestnej mene, po odpočítaní cca 10 % zo sumy na správne a výmenné poplatky. Účtuje si ich každý sprostredkovateľ v danom reťazci. Tento postup je takmer identický s pôvodným bankovým systémom vynájdeným pred viac ako sto rokmi. Aká je výhoda tohto systému? Každý z tohto veľkého reťazca potrebuje komunikovať len s niekým, komu dôveruje. Americké banky komunikujú len s Federálnym rezervným systémom, Federálny rezervný systém komunikuje len s Európskou centrálnou bankou, a tak ďalej.

V ostatnom čase sa objavila aj jedna skutočná inovácia, v roku 1871, telegrafná spoločnosť Western Union, predstavila proprietárny systém, ktorý dokáže previesť peniaze takmer v reálnom čase. Dnes už má 500 000 predajných miest roztrúsených po celom svete, Mária tak prinesie peniaze na jednu pobočku a počas niekoľkých minút ich jej syn Dávid má k dispozícii aj na druhom konci sveta. Žiadne ďalšie strany nevstupujú do procesu prevodu. Tento systém si vyžaduje nasadenie v masovom meradle, a zároveň je aj dosť drahý, ale funguje. Podobne pracuje aj PayPal v mnohých ohľadoch, je to on-line verzia rovnakého základu.

Teraz si predstaviť svet, kde sa síce maskuje totožnosť majiteľa účtu, ale každý dokáže vidieť peniaze na každom účte. Inými slovami, každý vlastní rovnakú knihu, v ktorej sa údaje nedajú zmeniť. Ak sú Márii peniaze odpočítané a Dávidovi pripísané, pohyb je úplne transparentný, takže nie je potrebné žiadne odsúhlasenie alebo dvojitá kontrola viacerými stranami. Systém je navrhnutý tak, aby pracoval v reálnom čase. Taká je základná logika Bitcoinu a jej technológie zvanej blockchain, ide o otvorenú knihu, do ktorej môžu nahliadnuť všetci, čo účinne znižuje potrebu dohľadu centrálnej banky.

Tento univerzálny bankový protokol je veľký nápad, podobne ako internetový protokol, ktorý viedol k World Wide Web. Všetko, čo potrebuje blockchain už máme, od mobilných telefónov až po vstavané senzory, od potrebného výpočtového výkonu po spracúvanie algoritmov. Najväčším úspechom Satoshi Nakamota, tajomného vynálezcu Bitcoina, je vytvorenie elegantného dizajnu decentralizovaného menového systému, ktorý inšpiruje hackerov, technológov i bankárov aby s ním experimentovali všetkými možnými spôsobmi.

Nadšenie veľkých bánk je pochopiteľné. Regulačný tlak zasiahol všetko od obchodov s akciami až po  prevodu peňazí a v ostatných rokoch spôsobil rast nákladov na plnenie stupňujúcich sa požiadaviek. Už aj americký centralizovaný systém zaváňa velením a riadením sovietskeho štýlu. Len s tým rozdielom, že eliminuje manuálne procesy voči zákazníkom, obchodným partnerom a úradom. Podľa odhadov by zavedenie blockchain technológie prinieslo úspory vo výške takmer 20 miliárd dolárov ročne do roku 2022.  To je pravý dôvod, prečo sa veľké banky tak usilovne snažia objavovať nové aplikácie, ako sa zabezpečujú proti falšovaniu záznamov o identite, aby sa dopracovali k priamemu spracovaniu, kde budú transakcie úplne automatizované bez ľudského zásahu. Podľa Greenwich Associates by mali tento rok finančné trhy a technologické firmy investovať miliardu dolárov do blockchainu. Keď sú úspory hmatateľné, veľké spoločnosti sú ochotné poddať sa zmene, nech už je akokoľvek trýznivá. Americkí výrobcovia už dávnejšie zavreli svoje továrne a vyrábajú všetko externe v Ázii kvôli nízkym nákladom. Vedúci pracovníci sú rovnako nonšalantní pri implementácii SAP alebo CRM systémov, ktoré vyžadujú prepracovanie nespočetné množstvo pracovných postupov.

Blockchain je v skutočnosti menej o nových službách alebo ponukách, skôr sa zameriava na redukciu už existujúcich obchodných aktivít. Pomáha zoškrtať náklady, nehľadiac na podporu, akú získajú veľké banky pri manipulácii s ich objemom transakcií v najbližších rokoch. A Wall Street to dobre vie.

Takže čo sa stane v budúcnosti po tom, čo väčšina bánk prijme blockchain? Podľa štandardnej ekonomickej teórie, má teória nízkych nákladov zmysel iba vtedy, ak existuje konkurencia, ktorá pri vysokých nákladoch zostáva na trhu. Ak by každý začal používať blockchain, výsledná úspora sa neprejaví ako firemný zisk. Trhová konkurencia bude nútiť všetky banky, aby škrtali a boli lacnejší voči spotrebiteľom. Bankové poplatky by mali prudko klesnúť, a to by mohlo byť najväčším dedičstvom  Satoshi Nakamota.

 

Autorom je Howard Yu, profesor strategického riadenia a inovácií na IMD. Špecializuje sa na technologické inovácie, strategické transformácie a riadenie zmien. Doktorát získal na Harvard Business School.

Súvisiace články

Aktuálne správy