Konzum náš každodenný: Tri jednoduché otázky, ktoré vám pomôžu skoncovať s častým nákupom oblečenia

, quartz Foto: TASR/Roman Hanc;Martin Turanovič

Pred niekoľkými rokmi médiami koloval osvedčený recept, ako sa správne stravovať. Týchto zásad sa drží čoraz väčšia množina ľudí, ale aj napriek tomu rastie množstvo obezity a diabetu, ľudia sa aj naďalej prejedajú a dávajú prednosť nezdravím potravinám. Rovnako je to aj s rýchlou módou.

Móda je globálny priemysel, ľudia nemajú inú možnosť, len nakupovať, veď šaty sú nutnosť. Tak ako je to s jedlom, mnohí sú aj na módu viac než nároční. Hovoria o prírodných zdrojoch, znečisťovaní  riek farbivami, napĺňaní skládok nebývalým množstvom nežiaduceho oblečenia. Vzorec pre stravovanie by mohol rovnako dobre fungovať aj na odevy. Stačilo by kupovať kvalitnejšie lepšie oblečenie, menej často a nosiť dlhšie, než to prikazujú strážcovia z módnej polície.

Ale dalo by sa ísť ešte ďalej. Ďalší kus oblečenia, ktorý si kúpite, by mal byť tak drahý, že vás to zabolí. Fungovalo by to ako osobná poistka proti náhodnej kúpe nadbytočného oblečenia, poistka proti nutkaniu nakupovať. Je to do značnej miery reakcia na ľahkú dostupnosť lacných odevov, ktoré ponúkajú takmer narkotický rozruch v momente, keď zákazník zbadá nízku cenovku. A to je podstata problému, cenovka neprezrádza všetko. Dokonca aj nádherne sediace čierne šaty nestoja za to, ak máte doma v skrini ďalších desať podobných. A superlacné tričko nie je výhodná kúpa, ak je opotrebované po niekoľkých praniach. O výhodnej kúpe džínsov ani nehovoriac, ak si ich oblečiete len dvakrát a ich miesto bude v zadnej časti vášho šatníka.

Skúste preto malý myšlienkový experiment, ešte pred nákupom. Myslite na svoj nákup, ako na začiatok vzťahu s odevom. Začína v počiatočných fázach dodávateľského reťazca, stoja za ním ľudia, ktorí navrhujú oblečenie a tí, ktorí ho šijú. Na záver končí na skládke alebo ide na recykláciu. Vy vstupujete do diania v čase nákupu. Od tej chvíle nesiete za konkrétny kus odevu zodpovednosť. V tom momente súhlasíte s tým, že bolo vytvorené pre vás, a je vašou povinnosťou ho nosiť, starať oň, a nakoniec aj zlikvidovať. Musíte sa rozhodnúť, či tento pomer bude stáť za to. Či cena odevu zohľadňuje aj environmentálne mýto. Pomôže vám to zistiť skutočnú "hodnotu" toho, čo kupujete, a porovnať to so sumou na cenovke. Pre väčšinu z nás nepredstavuje nákup realistický cieľ. Takže ak   sa chystáte kúpiť si nový kus oblečenia, položte si v duchu tieto otázky.

Koľko to budem nosiť?
Je to trochu náročné zistiť, koľko ľudia v priemere nosia svoje oblečenie, ale istý prieskum z Veľkej Británie sa snažil nájsť na túto otázku odpoveď. 2000 žien sa v ňom vyjadrilo, že v priemere mali na sebe istú časť oblečenia sedemkrát. Iní vedci zistili, že niektoré ženy si dokonca oblečú jednu vec len raz, pretože nechcú, aby mali rovnaké oblečenie na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach. Celkovo údaje z Indexu spotrebiteľských cien ukazujú, že dnešné lacnejšie oblečenie nám umožňuje nakúpiť ho viac, zatiaľ čo tieto výdavky menej zaťažujú náš celkový príjem.

Netreba zabúdať na najzákladnejšie pravidlo obchodníkov. Ľudia často nakupujú vo výpredajoch, lebo majú pocit, že dokážu ušetriť. Lacný tovar ale nie je vždy efektívny z hľadiska nákladov v dlhodobom horizonte. Jeden zo spôsobov, ako určiť "skutočnú" cenu, je metrika s názvom "náklady na nosenie". Výsledok získate ak celkovú sumu za položku vydelíte počtom, koľkokrát si danú vec oblečiete. Drahá vec, ktorú budete nosiť opakovane, bude mať vyššiu hodnotu ako niečo lacnejšie, čo budete nosiť len niekoľkokrát, alebo počas sezóny. Tak isto získate lepší výsledok v nákladoch na opotrebenie u vecí, ktoré vydržia dlhšie. Cena nezaručuje kvalitu, ale nízka cena nezaručuje, že ste ušetrili. Existujú rôzne spôsoby, ako vyhodnocovať tieto informácie, keď rozmýšľate o kúpe niečoho, ale ide o to, aby ste strategicky uvažovali o nákupoch a nenakupovali impulzívne. Buďte k sebe úprimní, ak sa snažíte  posudzovať koľko čo budete nosiť. Nenechajte sa nalákať cenou, aby bolo dôvodom pre kúpu len to, že tovar sa zdá byť lacný, a vy po ňom siahnete aj keď viete, že ho nebudete používať.

Koľko podobného už doma mám?
The Wall Street Journal pred pár rokmi prišiel s informáciou, že ľudia v bohatých spoločnostiach obvykle pravidelne nosia asi 20 % svojho oblečenia. Ak sa vám to zdá byť povedomé, skúste si spísať zoznam svojho vlastného šatníka, aby ste zistili, aký podiel oblečenie skutočne nosíte, a čo majú tieto položky spoločné. Ak na všetky vaše pestrofarebné doplnky len sadá prach, zatiaľ čo nosíte výhradne čierne a šedé veci každý deň, asi sa neoplatí investovať do farebnej škály, ktorá sa vám síce páči, ale do každodenného života ju nezaradíte.

Návrhár Michael Kors hlása, že aj v móde je dobré držať sa pravidla "mäsa a zemiakov." 70 % vášho šatníka by malo byť mäso a zemiaky, alebo hlavné položky, ktoré nosíte opätovne. Iba 30 % by mal predstavovať dezert: iskrivý vrchol v podobe pestrofarebných nohavíc, ku ktorým sa dajú obliecť iba dve košele z vášho šatníka. "Príliš veľa žien je na tom proporčne  opačne, potom nie je ťažké prísť na to, prečo sa nedokážu obliecť," tvrdí Kors.

Preto ak stojíte pred rozhodnutím, či kúpiť, alebo nie, spýtajte sa sami seba, či je to mäso a zemiaky, alebo dezert. Či si vôbec nájde miesto vo vašom šatníku. Tu dokáže pomôcť percento. Každý kus oblečenia, ktoré vlastníte, je jedna akcia z vášho celkového šatníka. Takže ak máte 50 kusov odevu, každý kus predstavuje 2 % vášho šatníka. Z toho vyplýva, že čím viac vecí máte, tým menší je podiel každého jednotlivého kusu oblečenia na celkovom zastúpení. Každý nový nákup zmrští tento podiel ešte viac. Keď toho už vlastníte skutočne veľa, nedokážete maximalizovať podiel oblečenia, ktoré nosíte pravidelne.

Potom sú tu aj priestorové možnosti. Menšia šatníková skriňa vám upraví spôsob myslenia. Vyberiete sa smerom investičných kúskov, nemáte miesto pre nekonečné zásoby lacného tovaru. Môžete si vybrať, ale radšej si kúpite jedny krajšie džínsy za cenu troch lacnejších. Hodnota týchto džínsov bude vyššia v malom šatníku, a je pravdepodobné, že ich budete nosiť viac, a tým znížite náklady na nosenie. Zároveň zamedzíte tomu, aby vznikla nerovnováha 80/20. Dokonca je tiež pravdepodobné, že budete šťastnejší. Štúdia zverejnená v Journal of Marketing Research zistila, že v dlhodobom horizonte, nakupujúci často oľutovali, že siahli po lacnejšej verzii, alebo po niečom, o čom si mysleli, že by bolo pre nich oveľa praktickejšie, namiesto toho, po čom v skutočnosti túžili. Preto by ste mali zvážiť, či budete míňať viac a za jednotlivé položky, ale kupovať budete celkovo menej a či by nebolo lepšie zamerať sa na mäso a zemiaky, ako na dezert.

Ako dlho mi to vydrží?
Odevný priemysel je masívnym producentom skleníkových plynov. V priemere má jedno tričko vplyv na klímu asi ako jazda osobného automobilu na 5 kilometrov. Výrobou ale uhlíková stopa nekončí. Pranie a najmä sušenie v sušičke si vyžaduje v priebehu času ďalšiu energiu, ale napriek tomu, stopa klesá s dlhovekosťou odevu. Carbon Trust, koalícia organizácií zameraných na znižovanie emisií, urobila analýzu z ktorej vyplýva, že typické tričko dnes predávané v obchodoch je zodpovedné za asi 15 kg CO2 počas jeho životnosti, z čoho asi polovica pochádza z prania a sušenia. Ale čím dlhšie tričko nosíte, bez toho aby ste ho nahradili novým, tým menšia sa jeho stopa stáva. Preto je dobré pri kúpe rozmýšľať aj ekologicky. Často to ale nie je najlacnejšia verzia. Kvalitnejšia bavlna je mäkšia a silnejšia, ale aj drahšia. Organická bavlna má menšiu počiatočnú stopu než konvenčná bavlna, ale je opäť drahšia. Ale ani vyššia cenovka nezaručuje robustnejší produkt. Ale ak je niečo lacné, môže to mať oveľa väčšie náklady pre životné prostredie. Je tiež potrebné poznamenať, že veľmi lacné produkty sú často vyrobené zneužitím pracovnej sily. Mnoho z toho, čo sme tu popísali je v priamom rozpore s kultúrou rýchlej módy, krátkotrvajúcim trendom, kde oblečenie nemusí vydržať nič. Namiesto toho, aby ste sa stotožnili s týmto svetom, skúste si vybrať kvalitnejší tovar, o ktorom ste presvedčení, že ho s radosťou budete nosiť, kým ho nezoderiete. Je to zďaleka najlepšie riešenie čo môžete urobiť pre našu planétu. Udržať veci v prevádzke čo najdlhšie.

Nech to stojí za to
Ak si osvojíte rôzne prístupy k hodnotám, nemusí to nevyhnutne znamenať, že budete nakupovať len najdrahšie položky, ktoré nájdete. Alebo, že by ste mali vzdať nákupov úplne. Vždy sa nájdu výnimky, ktoré sa hodia pre slávnostné príležitosti, alebo pre očarenie, teda ako dezert. Tieto veci nebudú toľko v obehu, ale stále slúžia dôležitej úlohe. Ak navyše dokážu prirásť k srdcu, alebo majú pre vás sentimentálnu hodnotu, čo znamená, že ich nebudete nosiť tak často, je to úplne v poriadku.

Ide o to jednoducho o to, zistiť, čo znamená menej "nákladné." Takže nabudúce, ak budete rozmýšľať o kúpe nového kusu oblečenia, na chvíľku sa zmyslite. Zvážte, koľko ho budete nosiť, koľko podobných kusov už v šatníku máte a ako dlho si myslíte, že vám vydrží. To vám môže dať úplne nový pohľad na cenovku.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy