oPeniazoch.sk, quarz Foto: thinkstock
Pred troma rokmi prišiel časopis Time s príbehom, v ktorom opisuje mladých z generácie Y ako lenivcov a narcisov, ktorí stále žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Samozrejme, že tieto druhy nepohodlných štatistík sa netrafia každému do vkusu. Mladí sú dnes v nezávideniahodnej situácii, vysoká nezamestnanosť, na krku hypotéka, či iné dlhy, odkázaní na sociálny systém krajiny. Kritici tvrdia, že si mladí nedokážu nájsť stabilnú prácu, lebo sú príliš nespoľahliví, hoci majú možnosť výberu z obrovskej škály možností budovania kariéry. Jednoducho predstava, že dnešní mladí ľudia sú leniví a príliš do seba zahľadení, aj naďalej pretrváva.
V skutočnosti tu jestvujú dva paralelné svety. Prvý z nich je zjavne politický, v ňom sa mládež zasadzuje za kontroverzné iniciatívy. Druhý je plný mladých spotrebiteľov, ktorí sú šťastní a prosperujúci, napriek tomu dávajú prednosť štýlu zostať nad vecou. Pri bližšom pohľade je to eufemizmus pre spôsob, ako dať najavo, že si tak, či tak nemôžu dovoliť kúpiť veľa vecí. Ide o omnoho zložitejšiu problematiku, než sa objavuje v médiách v súvislosti s „mamahotelom.“ Stále nedokážme dostatočne presne vykresliť realitu života mladých ľudí. Väčšinou ani nedokážeme definovať vekovú skupinu kohorty vzťahujúcej sa k historickému kontextu. Preto kritici často končia argumentovanie ekonomickým zúfalstvom mladých ľudí. Tvrdia, že uprednostňujú "životný štýl, ktorý vedie k akejsi generačnej priepasti, pokiaľ ide o život v novej ekonomike. Analytici skladajú svoje puzzle postupne, hľadajú akceptovateľné odpovede na otázky, prečo sa mladí dobrovoľne vzdajú určitých vecí, ako je účet v banke, manželstvo, či nákup nehnuteľnosti na bývanie. Prichádzajú s odpoveďou, ako je "preferencia mestských lokalít s množstvom zábavy a tomu zodpovedajúci životný štýl."
Termíny ako "preferencia" a "voľba" stále v argumentoch prevažujú. Ale ak je tu niečo, čo nie je dostatočne definované, tak je to nedostatok možností. Američania, ktorí žili väčšinu dospelého života v následkoch veľkej recesie, majú nižšie príjmy, menšiu mobilitu a väčšiu finančnú závislosť na starších príbuzných než ktorákoľvek iná generácia v novodobej histórii. Ani millennials nemajú veľmi na výber, iba reagujú na stratené príležitosti.
Vo Veľkej Británii hlasovala staršia generácia proti vôle väčšiny mladých ľudí. Je tu istá neschopnosť staršej generácie vidieť, že je nutné ekonomiku zásadným spôsobom reštrukturalizovať, pretože to budú práve mladí, kto sa bude musieť s politickými rozhodnutiami dlhodobo stotožňovať.
Pre väčšinu Talianov, či Španielov mladších než 40 rokov, je život od roku 2008 doslova bojom o prežitie. Ale je potrebné poznamenať, že mnoho starších zástupcov obyvatyeľstva musí podstúpiť rovnaké zápasy ako ich mladší rovesníci. Veľa starších ľudí prišlo o prácu a v recesii neboli schopní získať dobre platené miesto. Musíme uznať, že naše životy sú vzájomne prepojené, namiesto toho, aby sme vytvárali generačnú zášť.
"Millennials" sa stali mediálnym obetným baránkom, pomáhajú v rozptýlení, v úniku od rozsiahleho ekonomického utrpenia. Potom, čo nezažili nič iné, len falošné zotavenie sa ekonomiky z recesie, môžeme povedať, že trpia dostatočne a summa summarum pravdepodobne utrpeli najviac. Liekom na túto situáciu nie je rozhodovanie o ich životnom štýle, ale skôr to, že vezmeme do úvahy všetky nové možnosti ekonomiky. Reformy podporujúce rast sú vhodné v každej ekonomike. V eurozóne sú inštitucionálne problémy násobené demografickým vývojom a pomalým ekonomickým rastom. Vhodné by boli najmä reformy zvyšujúce konkurencieschopnosť a reformy, ktoré zvýšia rýchlosť, s akou sa v ekonomike menia výrobné náklady a s akou sa presúvajú zdroje medzi jednotlivými sektormi a spoločnosťami. Implementácia takýchto zmien je dlhodobý a pomalý proces, čo by nás však nemalo odradiť.
Štrukturálne krízy sa budú týkať ďalších generácií. Millennials neustále starnú, ale ich problémy starnú s nimi.
