oPeniazoch.sk, TASR
Medzinárodný menový fond (MMF) v najbližších týždňoch pravdepodobne zníži prognózu rastu nemeckej ekonomiky, pričom dôvodom je rozhodnutie Británie opustiť Európsku úniu. Uviedla to dnes zástupkyňa fondu Enrica Detragiacheová. Informovali o tom agentúra Reuters a server wsj.com.
Británia je pre Nemecko významným obchodným partnerom a výrazné zmeny vo vzájomných obchodných vzťahoch sa na ekonomike Nemecka zákonite odrazia. „Čo sa týka novej prognózy, tak, samozrejme, zvažujeme revíziu smerom nadol,“ povedala Detragiacheová. Ako dodala, už len neistota poškodzuje vyhliadky rastu.
Na možné dôsledky odchodu Británie z EÚ pre nemeckú ekonomiku poukázali už viacerí ekonómovia. Hlavný ekonóm banky BayernLB Jürgen Michels predpokladá, že zvýšená neistota bude nemeckú ekonomiku stáť tento rok 0,2 % rastu a na budúci okolo 0,5 %. Zároveň však očakáva, že rast výdavkov štátu pred parlamentnými voľbami v roku 2017 prispeje k zmierneniu dôsledkov brexitu pre nemeckú ekonomiku. So znížením rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,5 % v budúcom roku v dôsledku brexitu počíta aj nemecký ekonomický inštitút DIW.
Čo sa týka MMF, v ostatnej prognóze, ktorú fond vypracoval ešte pred britským referendom z 23. júna, sa uvádza, že v roku 2016 by nemecká ekonomika mala vzrásť o 1,7 %. Fond tak zlepšil odhad rastu, keďže v predchádzajúcom odhade uvádzal rast ekonomiky na úrovni 1,5 %. Tempo rastu v roku 2017 ale zhoršil na 1,5 % z pôvodnej prognózy počítajúcej s rastom o 1,6 %. S takýmto vývojom v tomto a budúcom roku počíta zatiaľ aj nemecká vláda.
MMF však dodal, že tieto údaje sú vzhľadom na rozhodnutie britských voličov v prospech brexitu už neaktuálne a čoskoro zverejní novú prognózu. Nový odhad oznámi fond v polovici júla, keď predstaví najnovší Výhľad vývoja svetovej ekonomiky.
Michaela Erbenová, ktorá má v MMF na starosti otázky regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi, uviedla, že priama expozícia nemeckého bankového sektora voči britskému trhu je v absolútnom vyjadrení malá. Bude však potrebné sledovať dodatočný vplyv vyplývajúci z prípadného oslabenia tempa rastu ekonomiky.
Vlani nemecká ekonomika vzrástla o 1,7 %, čo bol najvýraznejší rast za posledné štyri roky. K rastu prispeli súkromná spotreba a vyššie výdavky štátu na utečencov.
