oPeniazoch.sk, assets.aarp.org;Fidelity Foto: thinkstock
Rodičia detí, ktorí sa približujú k dôchodkovému veku, nemusia byť nervózni. Ich potomkovia im pravdepodobne pomôžu v neľahkej životnej situácii. Prieskum Fidelity ukazuje, že deti starnúcich rodičov sa im neobracajú chrbtom.
Podľa novej správy Fidelity Investments Family & Finance, väčšina rodičov (93 %) si myslí, že nie je dobré, ak by sa stali finančne závislí na svojich deťoch. Iba 30 % opýtaných dospelých detí to cíti rovnako. Takže rodičia sa nemusia obávať, že by zostali niekomu na krku a finančne ho vyciciavali. Napriek tomu, že to od svojich detí neočakávajú, sú ochotné vstúpiť do hry a pomôcť.
Rodičia, neberte svoje deti za úplných nevďačníkov, všetky tie roky podpory sa nakoniec ukázali, ako dobrá investícia.
Zistenie "poukazuje na skutočnosť, že dospelé deti sa pozerajú na potreby svojich rodičov, nie ako na povinnosť, ale ako príležitosť pomôcť, alebo im vrátiť časť toho čo im poskytli," hovorí Suzanne Schmittová, viceprezidentka pre rodinné záležitosti vo Fidelity Investments. Rodičia si často myslia, že musia byť úplne sebestační v dôchodku, a následné rozhodnutia prijímajú na základe tohto predpokladu. Vo všeobecnosti aký druh životného štýlu si môžu dovoliť. "Ak by sa spoliehali na to, že ich deti im môžu pomôcť, mohlo by im to radikálne zlepšiť život," hovorí Schmittová.
Nie je to len jediná pozitívna správa zo štúdie, ktorú Fidelity vypracúva raz za dva roky, podarilo sa jej odhaliť aj ďalšie otázky, v ktorých sa rodičia a ich dospelé deti názorovo rozchádzajú.
Spravovanie majetku
92 % rodičov očakáva, že niektoré z ich detí prevezme úlohu správcu rodinného majetku. Ale keď sa autori správy obrátili s podobnou otázkou na potomkov, asi 27 % detí identifikovaných v tejto úlohe, o ničom netušilo.
Starostlivosť počas staroby
Kým 72 % rodičov očakávalo, že jedno z ich detí sa v prípade potreby aj dlhodobejšie o nich v dôchodku postará, 40 % detí o takýchto očakávaniach nič nevedelo. Jeden z trendov, ktorý ako výsledok zo správy znie prekvapujúco, je rastúci počet mladých z generácie Y, ktorí počítajú s tým, že poskytnú podporu v starostlivosti o svojich rodičov.
Finančný manažment
69 % opýtaných rodičov očakávalo, že jedno z ich detí im pomôže spravovať ich financie v dôchodku. Ale viac ako tretina detí, ktoré boli identifikované pre túto zodpovednosť, len krútili neveriacky hlavou.
Celkovo možno povedať, že v takmer štyroch z 10 rodín nesúhlasia s prerozdelením úloh a zodpovednosti s rastúcim vekom rodičov. Nech už je to zodpovednosť za poskytovanie starostlivosti, alebo správy majetku.
Tak ako aj ostatné prieskumy, i tento poukazuje na nedostatky v komunikácii, pokiaľ ide o rozhovory na tému peniaze. Len málo ľudí dokáže hovoriť o starnutí, umieraní, o tom koľko peňazí zarábali, koľko si nasporili, alebo koľko im k bezproblémovému životu chýba. Mnohé štúdie sa prikláňajú k názoru, že rodičia sú viac než ochotní míňať na svoje deti, ale nie sú ochotní s nimi o peniazoch diskutovať. Takí konzervatívni Američania by radšej s nimi hovorili o sexe, než by sa mali na pretras dostať peniaze.
To všetko je samozrejme voda na mlyn pre Fidelity a ďalších finančných manažérov, aby naliehali na ľudí, že nadišiel ten správny čas začať plánovať. A čím skôr, tým lepšie. Schmittová hovorí, že často sa rodiny púšťajú do takýchto rozhovorov, až keď sú donútené kvôli zdravotným problémom, alebo ak je na obzore smrť.
Skutočnosťou je, že niektoré témy sú pre rozhovory doslova ťažké, a to aj keď sa máte o nich rozprávať s najbližšími. Ponúkame vám desať tipov, ako budú rešpektované city každého z nás a na druhej strane nájdeme niekoho, kto bude ochotný si naše názory vypočuť. Podstatné je, aby bol rozhovor produktívny a pozitívne ladený.
1. Snažte sa oslobodiť rozhovor od predsudkov. Zamerajte sa na koreň veci a začnite tým, čo je pre vás dôležité.
2. Zvoľte prístup počúvania, nie mentorovania. "Už ste premýšľali o tom, čo budete robiť, keď budete potrebovať ďalšiu pomoc?". Je to určite dôstojnejšie než vyhlásiť, že "musíme si pohovoriť o pláne čo ďalej, ak by ste zostali nevládni."
3. Dajte si najskôr dokopy svoje vlastné myšlienky o budúcnosti. Nech aj rodičia vedia, že v tom nie sú sami, že nás všetkých čaká podobné rozhodnutie. "Pozrite, ja viem, že to nie je vôbec jednoduché myslieť alebo hovoriť na túto tému, ale chcem vedieť, čo je pre vás dôležité. Chystám sa urobiť niečo podobné aj pre seba."
4. Buďte veľmi priamočiari vo faktických argumentoch. Neskrývajte negatívne informácie, ale rovnako vyzdvihnite aj silné stránky. "Postupom času bude čoraz náročnejšie zostať v tomto dome kvôli všetkým tým schodom, ale máme tu aj ďalšie možnosti. Poďme sa rozprávať, ktoré by z nich prichádzali do úvahy."
5. Vaše obavy parafrázujte do otázok, nechajte svojich blízkych, nech si sami vyvodia závery a vyberú možnosti. "Mami, myslíš, že by som vám dokázal pomôcť v určitých veciach, napríklad s upratovaním, či nákupmi? "
6. Dajte svojimi blízkymi priestor pre hnev, alebo rozrušenie. Ale reagujte pokojne. "Chápem, že o tom všetkom je naozaj ťažké hovoriť. Je to znepokojujúce aj pre mňa. Ale je to dôležité pre všetkých z nás, aby sme o veciach diskutovali."
7. Ponechajte konverzáciu otvorenú. Je v poriadku, ak budete pokračovať niekedy inokedy. "Oci, to je v poriadku. Pohovoríme si o tom neskôr. Len som chcel, aby ste začali premýšľať o tom, ako zvládnuť niektoré z týchto vecí."
8. Uistite sa, že si vás každý vypočul. Ale najmä tí členovia rodiny, ktorí by mohli mať strach povedať, čo si myslia, "Mami, ja viem, že to je naozaj ťažké, hlavne pre teba, ale čo si myslíš o tom, čo navrhujeme? "
9. Ukončite rozhovor v pozitívnom duchu. "Nie je to jednoduchá konverzácia pre nás oboch, ale vážim si toho, že sa cez ňu dokážeme preniesť."
10. Naplánujte si niečo na oddych, alebo zábavu a po rozhovore. Niečo, čo každému z vás pripomenie, prečo je dobré byť rodina. Môžete ísť spolu na večeru, navštíviť kultúrny stánok, alebo si len pozrieť obľúbený televízny program. Nech už je to čokoľvek, malo by to vašim blízkym a ostatným členom rodiny pomôcť, odpočinúť si od ťažkej témy konverzácie.
