Slabý výhľad globálneho rastu: Tri kroky, ktoré musia urobiť vlády pre zlepšenie kondície ekonomiky

, Business Insider;J&T Banka;MMF Foto: SITA/AP;TASR/Pavel Neubauer

Súčasná situácia v ekonomike a na finančných trhoch vedie firmy k nahrádzaniu investícií spätnými odkupmi kvôli nedostatočnej motivácii a investorov zasa ku zbytočne drahým investíciám s vysokým rizikom kvôli nedostatku iných príležitostí. Oba problémy možno vyriešiť naraz. Nebude to ani jednoduché, ani rýchle.

Téma Brexitu aj naďalej dominuje na trhoch. Čoraz častejšie sa však začínajú vynárať špekulácie, že by k opusteniu únie predsa len nemuselo dôjsť. Hovorí sa o vypísaní druhého referenda a potenciálne pred ním ešte nových volieb vo Veľkej Británii. Pred pár dňami to bolo vnímané ako úplne krajná možnosť, ktorá sa postupne zbavuje tejto nálepky.

Prezident ECB Mario Draghi vystupoval na tému ultrauvoľnenej menovej politiky, ktorá spôsobila negatívne vedľajšie efekty. K Brexitu sa vyjadril len stroho, keď povedal, že je z toho smutný. Už dnes by mal povedať viac. Okrem toho naznačil, že Brexit spôsobí spomalenie rastu ekonomiky eurozóny o 0,5 percentuálneho bodu počas nasledujúcich troch rokov. Globálne riziká sa po britskom referendovom hlasovaní za Brexit zvýšili, preto sa k problematike vyjadril aj šéf chicagského Fedu Jerome Powell, ktorý ale zdôraznil, že zatiaľ je ešte príliš skoro na posudzovanie efektov Brexitu na ekonomiku.

Neistá ekonomická situácia teda pretrváva. Investori a akciové spoločnosti sa v tomto prostredí správajú na prvý pohľad rozdielne. Ich postupy majú ale jeden spoločný základ. Na jednej strane firmy namiesto investovania svojich ziskov do svojho ďalšieho rozvoja odkupujú vlastné akcie a vyplácajú peniaze akcionárom. Z dlhodobého hľadiska je to pre hodnotu akcií veľmi nebezpečný ťah, pričom investori až príliš ochotne opúšťajú svoje investície s vidinou krátkodobého zisku, pričom firmy sa zbavujú hotovosti.

Na druhej strane stoja investori. Rizikový kapitál už tečie prakticky do akejkoľvek firmy, ktorá dokáže sľúbiť aspoň nejaký rast. Áno, stačí to len sľúbiť, píše na svojom blogu Joshua Brown z The Reformed Broker. Kvôli mizivým výnosom z dlhopisov sú investori ochotní akceptovať aj pomerne vysoké ocenenie akcií. Mnoho firiem s nejasným biznisplánom navyše ani nemusí ísť na burzu, pretože majú dostatok kapitálu od ziskuchtivých investorov, ktorí sú možno až príliš ochotní investovať takmer do čohokoľvek.

Tieto dva prístupy na prvý pohľad možno nesúvisia, ale stojí za nimi jeden problém, a tým je slabý výhľad globálneho ekonomického rastu. V prostredí, v ktorom spomaľuje rast produktivity a hlavný ťahúň Čína už tiež nedokáže napĺňať očakávania, sa firmám neoplatí investovať do ďalšieho rozvoja, pretože skrátka nemajú toľko možností. Úrokové sadzby sú nízke, pretože kapitál nie je tak vzácny ako v minulosti. Investori teda investujú do všetkého, čo aspoň vzdialene pripomína fungujúcu firmu, aj keď pri tom podstupujú veľké riziko a ocenenie spoločností je vysoké.

Liečenie príznakov ale nebude riešením situácie. Zvýšenie krátkodobých úrokových sadzieb nevytvorí lepšie podmienky pre hospodársky rast a skomplikovanie vyplácania dividend a vykupovania vlastných akcií neprinúti firmy investovať do svojho rozvoja, keď ekonomika nerastie.

Pozrime sa na prognózy Medzinárodného menového fondu pre pohyb celosvetového HDP od roku 2011 do roku 2016.

Je to trochu deprimujúce, keď po toľkých rokoch neúspechu v dosiahnutí prognóz sa vlažná globálna ekonomická aktivita ukazuje ako nejaká výnimka, čo potrvdzuje pravidlo. A nie je to len predpoveď MMF, kto sa snaží byť optimistom. Fond ani zďaleka jediný, kto presadzuje názor, že v budúcnosti sa predsa všetko zlepší. Ale s neistotou, akú priniesol Brexit je nepravdepodobné, že by sa obavy zo slabého rastu mohli v dohľadnom čase rozptýliť. Potenciálne dôsledky britskej vôle ľudu bude niesť nielen Európska únia, ale celá globálna ekonomika. Je preto jasné, že prognózy ponúkané MMF spolu s ďalšími treba brať s rezervou. 


Zmenu by priniesol až významný posun v politike a uvažovania samotných vlád, ktoré by svojimi krokmi podporili
– ekonomický rast,
– náladu firiem investovať do svojho biznisu,
– následný rast dlhodobých úrokových sadzieb a s tým súvisiaci
– rast ceny kapitálu, čo by odrádzalo investorov od nerozumných investícií.


Všetko sa krúti okolo zvýšenia očakávaného rastu. Ten ale nepríde so samotnou zmenou správania sa investorov. Ani zmenou v monetárnej politike. Musia to do rúk vziať vlády.

Prvým základným bodom je, aby vlády využili nízke úrokové sadzby k väčšiemu presunu svojho hrubého domáceho produktu do infraštruktúry. Samozrejme do dostatočne efektívnych projektov, ktoré budú mať pozitívny dopad na celú ekonomiku.

Druhým bodom je reforma kapitálových trhov v Číne, čím by boli zisky z držania akcií ťahané najmä výkonnosťou firiem v biznise namiesto špekulácií. Kapitál by sa presúval tam, kde je ho najviac potrebné.

Tretím bodom je vyrovnanie ekonomických nerovnováh v Európe, čím by krajiny na kontinente a v rámci EÚ neboli spútané menovou politikou ECB a nútené riešiť vysokú nezamestnanosť, či ekonomickú stagnáciu.

Uvedené tri podmienky bude ale extrémne ťažké naplniť. Bude potrebné sa zamerať práve na ne a nie na vedenie firiem, aby sme sa dočkali zlepšenia vyhliadok ekonomického rastu vo svete.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy