oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: TASR/AP
Zmätok po britskom referende, v ktorom sa voliči minulý štvrtok vyslovili pre odchod krajiny z Európskej únie, pripomína kolaps Sovietskeho zväzu v roku 1991, cituje agentúra Bloomberg hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova.
Aj keď je nerozumné načrtávať priame paralely, je zrejmé, že Británia prechádza "turbulentným, mätúcim a nepredvídateľným obdobím", povedal Peskov novinárom. Mnoho generácií si podľa neho jasne spomína na tieto časy "neistoty".
V marci 1991, občania deviatich sovietskych republík hlasovali v referende o tom, či zotrvať v spoločnej krajine. Vtedajší vodca Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov videl jednotu ako spôsob, ako sa vyhnúť možnej "katastrofe pre túto krajinu, pre Európanov, pre celý svet." Hlasovanie vyvolalo kaskádu neočakávaných dôsledkov, najvýraznejší bol augustový pokus o prevrat proti Gorbačovovi, o deväť mesiacov po referende, Sovietsky zväz prestal existovať.
Fiona Hill je expertkou na Rusko v Brookings Institution vo Washingtone. Vidí hlbokú analógiu medzi hlasovaním za Brexit a Gorbačovovým ZSSR. "Tak ako pád Berlínskeho múru a rozpad Sovietskeho zväzu, by mohol mať závažné následky aj Brexit," píše vo svojom príspevku na stránkach Brookings. Podľa nej ale porovnanie s rozpadom Sovietskeho zväzu nie je presné. Gorbačovovo referendum nebolo rozhodujúcim pre rozpadu krajiny, ktorý by sa podobným smerom vydala tak ako tak. Bol to skôr augustový pokus o prevrat, ktorý mnohí historici považujú za umieračik pre Sovietsky zväz, referendum bol nepopierateľný inflexný bod, čo malo závažné nezamýšľané dôsledky. "Ak to porovnáme s referendom o odchode Británie z Európskej únie, britský predseda vlády David Cameron, zdá sa, že vystavil Veľkú Britániu podobnej, potenciálne katastrofickej ceste."
Sovietsky zväz bol rozpustený v decembri 1991, rok a pol po tom, čo vyhlásili samostatnosť sovietske pobaltské štáty, teda Estónsko, Litva a Lotyšsko. Tie o 13 rokov neskôr vstúpili do Európskej únie a NATO. Rozpad ZSSR označil terajší ruský prezident Vladimír Putin za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia.
Rusko síce malo len zanedbateľný vplyv na hlasovanie o Brexite, ale podľa niektorých názorov má z jeho výsledku Vladimir Putin veľkú radosť. Pritom je veľmi ťažké nájsť dôvod, prečo by Rusko malo z Brexitu nejako ťažiť. Naopak by mohlo patriť medzi tých, ktorí kvôli nemu strácajú. Tí, ktorí chceli, aby Veľká Británia zostala v EÚ, používali aj taktiku zastrašovania a tvrdili, že Putin aj šéf ISIS Abú Bakr al-Baghdad by boli týmto odchodom potešení. Minister zahraničia Philip Hammond zase povedal, že Rusko "je jedinou krajinou, ktorá chce, aby Británia z EÚ odišla". V piatok po hlasovaní potom tvrdil, že Putin bude teraz možno cítiť menší tlak a zvýšila sa pravdepodobnosť, že sa mu nakoniec podarí dosiahnuť zmiernenie sankcií uplatňovaných proti Rusku.
Aj z USA sa ozývajú hlasy, že Brexit Putinovi vyhovuje. Napríklad bývalý americký veľvyslanec USA v Moskve Michael McFaul tvrdí, že "Putin ľutuje rozpad ZSSR a Varšavskej zmluvy, takže má teraz radosť z toho, že sa objavujú trhliny v jednote EÚ". Putin k podobným komentárom uvádzal, že boli len využívané na skresľujúce ovplyvňovanie názorov verejnosti, ktoré nakoniec aj tak nefungovalo. A dodal, že Brexit by mohol mať pre Rusko negatívne dôsledky, pretože poškodzuje komoditné a menové trhy a sankcií sa nedotkne.
Na tvrdeniach Hammonda aj McFaul ale niečo pravdy je. Niektorí významní predstavitelia Ruska dávali jasne najavo, že Brexit bude mať aj pozitívny vplyv. Napríklad moskovský primátor Sergej Sobjanin sa domnieva, že "bez Veľkej Británie nebude v EÚ nikto, kto by vehementne bránil sankcie proti Rusku". Inak povedané, Rusko teraz dúfa, že Európa už nebude uplatňovať tak tvrdé postoje. Na druhej strane je faktom, že sankcie a ich predĺženie boli schválené jednohlasne a ich ďalší osud veľmi závisí na postojoch Nemecka a Angely Merkelovej.
Z Ruska zaznievajú aj názory, že v jeho záujme nie je destabilizácia najväčšieho obchodného partnera, ktorého mena tvorí 40 % rezervy ruskej centrálnej banky. Putin ale kladie vždy na prvé miesto geopolitické záujmy a ekonomika figuruje až na mieste druhom. Podobné argumenty sú teda tiež druhoradé. Najväčší význam tak môže podľa niektorých názorov mať to, že odchod Británie obmedzí anglosaský vplyv na EÚ. Ombudsman Boris Titov v tejto súvislosti na Facebook napísal, že tu nejde o nezávislosť Británie na EÚ, ale o nezávislosť EÚ na USA. Rusko pritom podporuje euroskeptikov po celej Európe aj kvôli tomu, že tieto hnutia a strany sú náladovo protiamerické. A slabšie väzby medzi EÚ a USA by Putinovi prospeli viac ako zrušenie sankcií. Spojené štáty totiž podľa neho predstavujú pre Rusko existenčnú hrozbu.
Oslabenie väzieb medzi USA a EÚ nie je ale ani zďaleka isté. V Európe je rad iných proamerických krajín, vrátane Poľska či dokonca Nemecka. Veľká Británia navyše zostáva členom NATO a nie je dôvod, prečo by jej odchod z EÚ mal znamenať viac protiamerických nálad. Došlo by k tomu iba vtedy, keby silneli euroskeptické postoje v spoločnosti. Táto situácia by nastala v prípade, ak by vedenie EÚ na súčasnú situáciu nijako nereagovalo. Stále však existuje nádej, že sa vedenie Únie ešte pokúsi zachrániť európsky sen. Ak by bola EÚ bez Veľkej Británie jednotnejšia, Brexit by nakoniec mohol byť pre Putina zlou správou aj z politického hľadiska.
Autorom je Leonid Bershidsky.
