Štvrtá ríša: Vplyvným hráčom sa stanete len vtedy, keď ste ochotní platiť viac ako ostatní

, Bloomberg Foto: SITA/AP

Britský The Sun opisuje EÚ ako "neustále sa rozširujúci sa federálny štát, ktorému dominuje Nemecko". Ide síce o emocionálne tvrdenie, napriek tomu však je namieste sa opýtať, či Nemecko Európskej únii skutočne nejakým spôsobom dominuje, alebo nie.

Pravicový novinár Simon Heffer v roku 2011 vo svojom článku pre The Daily Mail varoval pred "Štvrtou ríšou". Pokusom Nemecka o ďalšie dobytie Európy po tom, čo prešla dlhovou krízou. Heffer konkrétne tvrdil, že Nemecko sa cez politiku utiahnutých rozpočtov a celkovej koordinácie ekonomickej politiky, snaží vytvoriť fiškálnu úniu a diktovať finančné podmienky celej Európe. K ničomu takému však v nasledujúcich rokoch nedošlo.

Keď The Sun hovorí o federálnom štáte, je tiež ťažké zistiť, čo tým vlastne myslí. Federálny štát má totiž spoločné dane a tie v EÚ neexistujú. Možno sa tým myslí toľko nenávidená bruselská byrokracia, tej však Nemci nekraľujú ani náhodou. Najvyššie postaveným Nemcom sa na pozícii prezidenta Európskeho parlamentu nachádza Martin Schulz. Tento parlament má pomerne slabú pozíciu, moc je naopak sústredená v rukách verejnosti neznámych úradníkov pracujúcich pre Európsku komisiu. Nemci tvoria približne 10 % jej zamestnancov, ale nemecká populácia predstavuje 16 % celkového počtu ľudí žijúcich v EÚ. O nejakej dominancii teda nemôže byť reči.

Nemecký podiel je naopak nadmerný v oblasti príspevkov do programov EÚ. V roku 2015 tvoril nemecký produkt 20,7 % produktu celej únie, do spoločného rozpočtu Nemecko prispelo 21,4 %. Tu sa na nemeckú dominanciu nikto nesťažuje. Kritikom však zrejme nejde o žiadny merateľný indikátor, ale o pocit, že Nemecko predstavuje faktické centrum rozhodovania v EÚ. Na tom niečo skutočne bude, pretože Angela Merkelová napríklad pretlačila sankcie voči Rusku, alebo so svojim ministrom financií Wolfgangom Schaeublem stála na čele rokovaní o tom, ako riešiť grécku krízu. Keď potom do EÚ pozvala utečencov zo Sýrie, v podstate sa o tom s nikým nebavila. Talianski novinári Vittorio Feltre a Gennaro Sangiuliano tak vo svojej knihe "El Quarto Reich" hovoria o nemeckej kancelárke ako o Merkiavellim. A je pravdou, že ak sa v Európe objaví nejaká kríza, o jej riešení rozhoduje práve ona.

Nemecko je samozrejme najväčšou ekonomikou v EÚ a má medzi členskými krajinami najvyšší počet obyvateľov. Ak by ale Únia mala fungovať tak, že by v nej mali mať rozhodujúce slovo tie najväčšie krajiny, mnoho členov by nemala. Sila Merkelovej a Nemecka pramení najmä z ochoty niesť zodpovednosť a finančné záťaž. Grécko by sa bez nemeckej pomoci potopilo. Nemecko je jeho najväčším veriteľom a je teda prirodzené, že má tiež najsilnejší hlas pri rozhodovaní o tom, aká politika bude pri riešení gréckej krízy uplatnená. Nemeckí politici cítili zodpovednosť za zachovanie eurozóny, aj keď ich motiváciou je možno tiež skutočnosť, že Nemecku prospieva, keď členmi menovej únie sú aj slabé krajiny.

Pre investorov Nemecko predstavuje bezpečný prístav zakaždým, keď sa v eurozóne objavia problémy. Nie je to jeho chyba, že je silnou a na exporty zameranou ekonomikou. To by mal byť cieľ aj pre ďalšie krajiny. Tento typ nemeckej dominancie nemožno zmeniť nejakým konaním alebo reguláciou, je to prirodzená výhoda. V otázke utečencov potom nemecká dominancia stojí na tom, že vláda tejto krajiny je ochotná platiť a iné nie. Nemecko minulý rok spracovalo 441 800 žiadostí o azyl, ale napríklad Veľká Británia len 38 370. Grécka aj utečenecká kríza ukazujú, ako to s dominanciou v EÚ skutočne je. Do pozície vplyvného hráča v nekonečných rokovaniach sa dostanete len vtedy, keď ste ochotní platiť viac ako ostatní.

Pod vedením Merkelovej sa Nemecko snaží o to, aby udržalo EÚ a eurozónu pohromade. O tom, že by vďaka svojej dominancii smerovalo politiku pre neho výhodným smerom, sa hovoriť veľmi nedá. Merkelová sa nesnaží o to, aby sa z EÚ stala fiškálna únia či nejaký federálny štát. A nemecká vláda nebude tou hlavnou silou, ktorá bude tlačiť na väčšiu federalizáciu. Oživilo by to totiž spomienky na úvahy Jozefa Goebbelsa, ktorý v roku 1945 písal o tom, ako podľa neho bude vyzerať svet v roku 2000: "Bez väčších problémov možno predikovať, že Európa bude zjednoteným kontinentom. Nemecko nebude okupované jeho nepriateľmi a nemecký národ bude intelektuálnym vodcom civilizovaného ľudstva."

Viac ako 70 rokov po Goebbelsovej smrti stoja vplyvu Nemecka v ceste práve obavy zo "Štvrtej ríše". Žiadny z nemeckých politikov nechce presadzovať väčšiu moc Nemecka, aby nebol následne prirovnávaný k nacistom. Merkelová by sa rada vzdala svojej vedúcej pozície, keby sa objavil niekto iný, kto by ju mohol prevziať. A tiež platiť. Francúzsko je ale spokojné s pozíciou európskej dvojky. Príčinou je okrem iného jej menšia ekonomická stabilita. Ďalšie krajiny Európskej únie a rôzne spojenecké bloky vrátane východnej Európy sa potom správajú čisto podľa toho, ako im to práve vyhovuje, a určite nie sú ochotné prevziať pozíciu vodcov EÚ. Nemecká dominancia je v roku 2016 aj napriek tomu mýtom. Jedinou výhodou, ktorú Nemecko má, je silná ekonomika a EÚ sa nestáva federálnym štátom, ako niektorí tvrdia. Ak potom niekto protestuje proti väčšej integrácii, mal by ďakovať za to, že Nemci majú kvôli svojej histórii komplex menejcennosti.

 

Autorom je Leonid Bershidsky.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy